,, Utekaj! Pridaj ešte! Áno, už len kúsok! Jé! " Vykrikoval na mňa učiteľ počas bežeckých pretekov. Z posledných síl som dobehol do cieľa a potom som si zadychčaný a unavený ľahol na trávnik.
,, Danny, výborne, si druhý! Lepšíš sa. Keď budeš trénovať aj cez prázdniny, možno nabudúce aj vyhráš!" Povedal mi učiteľ s pyšným úsmevom a hrdím krokom odišiel. Ja som si ho ale nevšímal a ďalej som ležal a pozoroval oblohu. Rozmýšľal som, čo podniknem v lete, keďže prázdniny začínajú už o štyri dni. Dnes bol totiž to pondelok a vysvedčenie dostaneme až vo štvrtok. Ale už sme sa neučili, iba sme chodili na vychádzky, školské výlety a exkurzie, alebo do mesta do obchodov.V tom najlepšom sa priamo nado mňa postavil Marcus, sklonil hlavu a pozrel sa na mňa pichľavým pohľadom.
,, Výborne, Dannúšik! Super výkon. Nakoniec z teba bude učiteľov miláčik. " Jeho partia, ktorá stála asi päť metrov od neho, vybuchla do ohromného, ale trápneho rehotu.Bolo rozoznateľné, že sa smiali falošne a na silu, aby si ich veľavážený "vodca" Marcus myslel, že je vtipný. Tým mu dávali najavo, že majú voči nemu rešpekt. V tom Marcus zmenil svoj uštipačný úsmev na zamračený pohľad.
,, Počul som, že so Sammy sa ti darí, je to tak? " Neodpovedal som mu, iba som sa na neho škodoradostne usmial. No to bola asi chyba. Sklonil sa ku mne (asi aby nikto nič nepočul), a tichým, no výhražným hlasom mi povedal:
,, Počuj, daj jej pokoj! Nechci aby som ti niečo spravil. Sam je moja, pochop to! " Naštvalo ma to. Marcus bol totiž Sammyn bývalý chalan a myslím, že na mňa žiarli, pretože mi to zo Sam klape viac ako to klapalo jemu. Keďže som mu neodpovedal a ignoroval som ho, dostal nervy. Schytil ma za tričko, potiahol ma hore aby som sa postavil, potom ma pustil a strčil do mňa.
,, Rozumieš?! " Skríkol a znovu do mňa strčil. Ale to už ma naozaj rozzúrilo.
,, Máš nejaký problém?! Zmier sa s tým, že Sam si nakoniec vybrala mňa! Ani sa nečudujem, po tom, čo si jej spravil. " Z jeho naštvaného pohľadu a zaťatej päste som si vydedukoval, že o chvíľu pravdepodobne vybuchne. A to sa aj stalo. Nebyť môjho rýchleho reflexu, schytal by som pastačku rovno do tváre. Uhol som sa a kým sa stihol spamätať, opätoval som mu úder do brucha. Keď jeho kamoši zbadali ako sa tam "zvíja", rozbehli sa k nám. Nechcel som radšej vedieť, čo by sa stalo keby ma chytili, tak som rýchlo utiekol. Nebežali za mnou, na čo. Počkajú si ma zase inokedy...

 Vymyslený príbeh
Komentuj
Napíš svoj komentár