citim sa ako vo velkej sklenej guli, vystavenej vo velkom sklenenom vyklade, na ktory kazdy den dopadaju stovky sklennych pohladov. Aha, pozrite, tam.. zachvilku sa gula zacne triast a male imitacie snehovych vlociek zacnu lietat okolo nej, je to naozaj pekne. "mami,nekupis mi ju? chcem si ju dat na nocny stolik". a ja sa musim len tupo usmievat. Niekto by si povedal "a preco sa nesnazi dostat von?"..heh. dotlcene ruky sa mi uz zahojili ako som buchala na sklo okolo mna. Slzy na vyplakanie uz nemam. Len sa usmievam na z velkej sklenej gule, na velkych skleneych ludi okolo mna. Zapalim si cigaretu, cely balicek, karton...chcem pochovat tie ubohe imitacie snehovych vlociek, bude tam tolko dymu,ze ma nikto nebdue vidiet. HAHAH mam plan sebadestrukcny....nevadi, ved o com inom to je? nie?

Za nejaky cas pozeram ako puk, preco ma davaju prec z vykladu...uz asi nie som zaujimava..aha zrkadlo, pozriem sa...

Pozeram sa z velkej sklenenej gule na odraz prekvapenej sklenej dievciny v zrkadle..

a v tej chvili mi zrazu pridu tie male hnusne vlocky neuveritelne sympaticke...

 Blog
Komentuj
 fotka
zdochliak  16. 1. 2007 02:07
...neviem ako je to mozné, ale presne som pochopil ako si to myslela...



...viem v akej si guli a viem aj odkiaľ všetky tie vločky dopadajú...



...zbaviť sa ich by znamenalo rozbiť tú guľu a rozliať krv z nej po dlažbe...



...vločky by sa roztiekli spolu s tvojou krvou a odparili by sa s polu s tvojou dušou...



...ostali by len sklenené črepiny, na ktorých by sa skôr či neskôr niekto len porezal a nahnevane by ich zahodil...



...a taký je osud všetkých sklenených gúl...



...a krásnych anjelov uväznených v nich...
Napíš svoj komentár