tecu nekonecne cierne rieky beznadeje do mori zufalstva.Pozeram na dno,skocim.Preco?Neviem sama...pohladim si vlasy,su vsade okolo mna.Utapam sa v nich...preco?neviem sama.Ludska ubohost sa zrkadli v kazdom pohybe,v kazdej myslienke,ktoru vyslovim,som ich veduci,som ich....nieco...vsetko,nic.Preco? neviem sama.

lezat len tak na luke a pozorovat vychod slnka...je to krasne,uz dlho som to nezazila.Preco? neviem sama....
Prechadzat sa bosa po lese....uz dlho som to nezazila,preco? neviem sama.A vy snad ano?Tak sa netvarte tak mudro.Schvalne

usmev? plac? nie..uvolnenie? mozno..unik? asi ano...tak co potom?Uvedomenie si...coho?samej seba?okolia?Preco?ani sama neviem....
Len tak pozorovat a citit vietor ako sa hra so stebla mi travy.Mat spinave nohy od hliny a kamenov,po ktorych som chodila.Nadhera...a nie? preco? ani sama neviem....

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
tamvtme  10. 7. 2006 10:21
Preto lebo si...a poznáš hodnotu veci/javou, ktoré ti dajú pocit, že žiť sa oplatí...
Napíš svoj komentár