Eliza prerušila Henryho dialóg s plešatým chlapom hlasným smiechom. Smiala sa nad výstrelom módy jednej dámy, ktorá sa rozhodla zavŕšiť koniec roka niečím neznámym. Jednak to spravila preto, že jej to pripadalo vtipné a z druhej strany preto, že neznášala debaty o účtovníctve, ktoré ju neskutočne unavovali. Nudila sa. Usmiala sa na Henryho a vsunula mu jemný bozk na pery. Plešatý pán odkráčal za ďalšou paňou, ktorá mala v sebe značné množstvo alkoholu. Henry chytil Elizu okolo pása s dosť zarazeným pohľadom, pretože sa mu črtala nová možnosť vo firme.
„ Miláčik, to bol môj šéf.“ Pošepkal jej.
„A?“
„Mohol som dostať vyššiu pozíciu, mať vyšší plat a mohli sme začať pracovať..“ chytil ju za bruško, „na dieťati.“

Eliza v sekunde nevedela či zareagovať smiechom, hnevom alebo mlčaním. Snažila sa uhryznúť si do jazyka. „Myslím, že to má ešte čas, otecko.“ Zachichotala sa a prešla ku stolíku s punčom. Najviac na svete neznášala tieto firemné party, ale držala sa hesla: „Nápoje zdarma? Tak si dajme do nosa.“ Vedela, že tento večer je pre Henryho dôležitý. Pomaly sa správal ako workoholik a keď ho Eliza vyrušila pri práci správal sa k nej ako k najhlúpejšiemu stvoreniu na svete. Bola s ním už od strednej, bývali spolu tri roky a teraz s ňou chce mať dieťa? Až teraz jej doplo, kde sa vlastne nachádza. Žije v jeho dokonalom svete kariéry, rodiny, svadby a všetkého, čomu od strednej odporovala. Liala do seba tretí pohárik tequilly za sebou a smiala sa na nevtipných žartoch jeho kolegov. Občas na neho mykla okom. Neusmial sa, neprišiel za ňou, stále len rozprával o práci s chlapmi s plešinkami a ženami, ktoré majú nad 50 a nadváhu. Eliza si vedela predstaviť, že o takých 20 rokov budú presne takýto stereotypný pár tvoriť oni dvaja. Skoro jej zabehlo. Podoprela sa o stolík a premýšľala. Bola geniálna v tom, že sa jej to darilo aj v podnapitom stave.

„Môžem sa s vami deliť o toto lukratívne miesto pri stolíku? “
Eliza sa otočila a očami sykla na ten módny postrach. Zblízka jej to vôbec tak nepripadalo. Pletené svetre už vyšli z módy, ale jej to svedčalo. Prikývla.
„Pozerám na vás už hodnú chvíľku a zdá sa mi to alebo sa tu nudíte?“ Módny postrach bola úplne iná ako Eliza, ale osud mali rovnaký. Obe boli samy, stáli pri stole s prázdnymi fľašami ako kôpky nešťastia.
„Tiež vás tu pritiahol vysoko ambiciózny priateľ, ktorého neskutočne milujete?“
„Nie, kdeže. Ja som sa len prišla najesť zadarmo.“
Eliza pokrčila obočím. Krátku sukňu pod ktorú jej fúkalo smerom od okna sa snažila stiahnuť nižšie. Nevedela, že Módny postrach je taký sociálny prípad.
„Veď, môžete sa prísť niekedy najesť aj k nám robím dobre kendle.“
„Chceli ste povedať knedle? Ináč ja som Sainna a ak sa nemýlim tak vy ste slečna Eliza?“ Eliza znova prikývla, ale nepovedala nič len na ňu civela. Sainne blyslo v očiach. Mala pocit, ako keby spoznala svoje druhé ja čo sa o Elize rozhodne povedať nedalo.
„Presne to!“
Z diaľky sa priblížil Henry so svojím šéfom. Usmial sa na Elizu a na Sainnu rovnako umelým chrupom.
„Takže vy dve sa už poznáte?“
Sainna podišla k šéfovi a objala ho. Elize došlo, že je to jej otec a že to nie je nič nezvyčajné. Hnevá sa so ženou a preto si priviedol dcéru – jeho pokladík.
„Jasné. Bolo mi cťou. Máte nádhernú dcéru. Celá po ockovi.“
Henrymu skĺzol pot po chrbte. Jeho kariéra. Jeho dokonalá kariéra sa skončila. S nábojom zlosti v duchu nadával, aby neurobil ešte väčšiu scénu. Henry mal vždy talent na unáhlené závery.

Odchytil Elizu k vešiaku s kabátom. Obliekol ho na ňu, vzal jej kabelku a z vrecka vyberal kľúče od auta. Strčil ju do auta, pripútal ju s pásom ako keby to nedokázala sama. Naštartovali a zapol rádio. Nastavil najvyššiu hlasitosť aká sa len dala. Správal sa ako násilník, ktorý kradne princeznú z rodu Tudor. Eliza to pomaly stíšila, pozrela na neho udiveným pohľadom.
„Môžeš mi povedať čo ti je?“
„Môžeš mi povedať, prečo musíš všetko tak dojebať?“
Zastali na červenú. Eliza sa odpútala a otvorila dvere. Chytil jej ruku, načiahol sa a dvere zavrel.
„Zbláznila si sa?“
„Vyzerám tak?“

Na semafore sa objavila zelená, Henry zaradil jednotku a pohli sa ďalej. Neprehovorili ani slovo. Obaja boli tvrdohlaví. Henry nastúpil do výťahu, držal jej dvere. Ona sa otočila a rozhodla sa ísť na štvrté poschodie pešo. Keď dorazila pred dvere zistila, že ten idiot má jej kabelku a ona nemá kľúče. Zazvonila. Stála pred dverami ako pes, ktorý prosí. Otvoril.
„Môžeš mi povedať, čo sa stalo?“ vyzúvala si vysoké čižmy, hodila ich do skrine a prešla do spálne.
„To bola jeho milenka, ty krava.“
Eliza sa zavrela do spálne. Hodila mu vankúš a deku cez polootvorené dvere a nohou do nich kopla. Zavreli sa. Prezliekla sa do pyžama, zhasla svetlo a zaspala.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár