Viem, to lebo denne do nej pchám všetko čím si myslím, že zaženiem to prázdno po tebe.
Alkohol na prekrytie dier čo ostali po tebe používam najradšej, pretože rýchlo účinkuje, mám sa vždy na čo vyhovoriť pred samou sebou a na pár hodín aspoň chvíľu lietam.
Potom vždy dopadnem na zem a ľutujem.
Čím si do mňa vypálil tú dieru, drahý?
Žeby tvojimi poslednými slovami "neľúbim ťa"?
Áno, tým to bude. Neviem si predstaviť ako si sa pri tom tváril, lebo vieš, povedal si mi to cez telefón, takže neviem, či si mal nadvihnuté obočie a povestnú vrásku medzi nimi, tak ako vždy, keď si bol rozrušený.
To ty si poslal za mnou všetkých tých mužov? Čo sa ku mne prebíjajú a chcú žrať diery? Je ich toľko a veľa z nich sa ku mne správa oveľa lepšie ako ty a asi sa ku mne aj viac hodia, ale tebe sa stále nevyrovnajú. Mohla by som ležať v inom náručí, ale keď som s niekým iným, moje srdce protestuje.
Nechce záplaty. Náhrady.
Chce teba.
Tvoje ruky na mojom zadku, tvoje pery na mojich prsiach a tvoje oči zahľadené do mojej duše.
Všetci mi hovoria, že sa mám pohnúť ďalej. Zo všetkých sa trúsia múdrosti a rady ako z kníh. Prisahám, že sa snažím pohnúť ďalej, ale niekedy zhreším.
Tak ako teraz, keď o tebe zase píšem blog.
Tak ako minulú noc, keď som vzlykala nad tvojimi fotkami.
Tak ako vtedy naposledy, keď si kráčal oproti na ulici a ja som sa tvárila, že ťa nevidím a nemala silu sa na teba pozrieť a falošne sa usmiať.
Ešte som slabá a občas stále myslím na minulé leto, keď som ti každú horúcu noc patrila. To preto je toto leto aké chladné?
Ale zdá sa, že so slzami ide von všetko to zlé, tá bolesť, strhávam tie "zlé" záplaty z dier a prišívam nové "dobré".
Denník
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár