Dodrbaný život alebo skôr depka?
Ťažko povedať. Tak začnem. Pred cca rokom sa dozviete, že máte inú orientáciu, ako ste celý život predpokladali. Teda uvedomíte si to a kvázi si to aj priznáte. Pred sebou je to najhoršie priznať aj keď je fakt, že pred druhými to tiež nie je najľahšie. Vtipné na tom je asi to, že v tej chvíli si uvedomíte ako veľmi túžite po dieťati a aké nedosiahnuteľné je to pre vás. Okolo vás zrazu vidíte toľko šťastných rodiniek s dedičkami a vy už dopredu viete, že vy nikdy nič také nebudete mať. Teda jasné, že by ste mohli ale za tú cenu, že budete s osobou, ktorú nebudete milovať, ktorá vás nikdy nebude priťahovať a neurobí vás skutočne šťastným.
Okej veď to by sa aj dalo prekusnúť, nie každý musí mať dieťa, veď je aj veľa párov, čo by aj teoreticky mohli ale napríklad zo zdravotných dôvodov to neide. No, predstavte si situáciu, že objavíte svoju lásku, ste spolu ale zároveň to nemôžete vykričať do sveta... samozrejme obrazne povedané. Nepotrebujem to kričať ale aspoň povedať najbližším. Máte strach a neistotu, ako to vezmu atď. K tomu sa pridajú aj hádky s polovičkou, ktorá vás neprestajne tlačí aby ste s tým vyšli na svetlo sveta. Cítili by ste sa pod tlakom? Na jednej strane je tu asi tlak spoločnosti, ďalej tlak od milovanej osoby a ešte vaša vnútorná neistota a obviňovanie. Proste radosť žiť. A svetlá stránka? Aspoň o pár rôčkov na mne pekne zarobia psychológovia

 Blog
Komentuj
 fotka
lussana  20. 7. 2010 19:31
aspoň, že si uvedomuješ svoju orientáciu. Je mnoho ľudí, ktorí klamú sami seba v tomto smere. A to, že sa cítiš pod tlakom z mnohých strán: kašli na to!! Povedz to komu chceš a kedy chceš!! urob to ako to chceš ty rob len to, čo ťa robí šťastnou a ostatných maj v pi*i
 fotka
hadiatko  20. 7. 2010 19:34
správny psychológ nechce zarobiť, ale pomôcť...držím palce
 fotka
demonsdream  20. 7. 2010 19:34
Neber to tak tragicky... Ak si si istá, že je to láska, ktorá vydrží, aj tak je tu vždy možnosť mať dieťa. Otázne je, ako by vnímalo výchovu v dosť atypickej rodine, no predsa, nie si v neriešiteľnej situácii.
 fotka
sprejerka01  20. 7. 2010 19:52
neber to tak zle...ak je to naozajstna laska malo by vam to vydrzat...co sa tyka toho kricania ja som uz kricala velakrat na cele mesto koho a ako velmi lubim seci na mna cumeli ci mi sibe...ale ulavilo sa mi...a najlepsie bolo ked som to kricala a ten dotycny bol na druhej strane...a ja som to mysela uprimne...:/ =/
 fotka
darawill  20. 7. 2010 20:05
fuu, dakujem vam za povzbudive komentare
Napíš svoj komentár