Čo to je?

Ach jaj. Mám strašnú chuť dačo napísať, aj keď neviem, či to dopadne najlepšie. Ale toľko vecí ma sere. Ľudia, zmýšľanie, mestá, svet...no hrozné. A hlave to, že toľko veľa rozmýšľam a vôbec to nepomáha. A som divná, zaoberám sa v podstate zbytočnými vecami. A vždy keď niečo môžem, tak sa zľaknem a nespravím to a potom to dakedy ľutujem a to sa mi stáva v úplne bežných kažnodenných veciach často.

Asi som debil, ale čítam teraz takú knihu o duchoch v ľudskom tele. proste keď človek umrie, tak buď odíde do iného sveta (podľa tej knihy a podľa mňa asi tiež). No a ak nechce odísť, či už kvôli nečakanej smrti, závislosti alebo pomste..tak si vyhľadá nejakú "obeť", či už v dobrom alebo zlom úmysle a "nasťahuje sa do nej". No a potom daná ľudská bytosť začne mať problémy. Niekedy si to ani neuvedomuje, ale ak áno, tak vyhľadá psychológa, ktorý sa zaoberá takýmito vecami. Ten človeka uvedie do inkarnačného regresu...a pokúsi sa prostredníctvom hypnózy vyhnať ducha. Podľa tej knihy sa môže človek dostať aj do svojich minulých životov a prísť na koreň svojho problému a podobne.

Takže keď si predstavíte, že máte doslova v sebe niekoľko duchov, tak začnete mať pocit, že čo ak z toho plynú vaše problémy..Avšak možno je to len namýšľanie a akési výhovorky, prečo neviete riešiť svoj problém. Lenže podľa spomínanej knihy tá hypnóza pomôže, či už je to pravda alebo nie.

A viem, že väčšina z vás sa teraz smeje, ale mňa proste tieto veci lákajú a nútia ma rozmýšľať a trochu ma ukľudňujú. Ale ako zistím, či niečo z vyššie spomínaného má nejaké pozitívne výsledky, keď...keby som si trebárs zmyslela, že idem k psychológovi paranormálnych javov, alebo ako to nazvať..tak na Slovensku ma asi strčia do blázinca.

Len si to predstavte...čau mami, mám v sebe ducha. Šak to aj mne znie smiešne. Ale z vlastných skúseností a skúseností istých nemenovaných osôb viem, že niečo nadprirodzené existuje. Napríklad klinická smrť..

Alebo..prečo si napríklad ľudia protirečia? Rozmýšľali ste nad tým dakedy? Alebo,stalo sa vám, že ste si sami protirečili? Lebo mne hej, aj keď to nechcem,ale čo už no..

Alebo..prečo mám niekedy pocit, že niekomu ublížim, ak mu poviem pravdu, pričom vôbec nič z toho, čo mu chcem povedať, nie je moja chyba? No lebo ho mám rada a nechcem mu ublížiť...ale šak v banalitách mu nemôžem ublížiť...ale to je jedno,aj tak to nikto nepochopí a neviem to napísať tak, aby ma pochopil....Dobre, ďalej už nepíšem, lebo nejako som zabudla, čo som chcela...vidíte,aj to sa mi často stáva..dakedy budem pokračovať keď bude čas. Dovi

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu