Dnes som dočítala ďalšiu knihu, V holandských horách od Ceesa Nootembooma a až ma zarazila ako jeho myšlienka sedí na to, čo práve prežívam.
Verila som v to, že ma niekde čaká moja polovička, no teraz som presvedčená, že ju nenájdem. A ako pravdu povediac už ma ani to hľadanie nebaví, lebo je to dosť náročné, hlavne v tejto dobe, kde sa dá zoznámiť s nejakým perspektívnym objektom?? Ak má niekto nejaké tipy, kľudne mi ich napíšte...
A ďalšia vec je, že už som ju aj možno našla, ale aj tak som si to posrala. Viď láska môjho života, na ktorú sa žiaden chlap odvtedy nechytá. A aj keď sme to skúšali spolu niekoľko razov, aj tak to stroskotalo. A už by som mala prestať s tým pletením sa mu do života.
Asi prestanem hľadať úplne...veď na konci ma čaká aj tak len sklamanie z toho, že som nenašla to, čo som hľadala.Hľadanie je strašne pesimistická činnosť som práve teraz zistila, hlavne keď nevidíte na koniec tunela. Takže radšej sa budem venovať nejakej optimistickej činnosti...už len na to dojsť, čo je tá optimistická činnosť
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
2
ako už som počula aj to, že keď prestaneš hľadať, tak zrazu zázračne sa objaví...ale už som aj hľadala aj nehľadala...teraz som len zmätená...
ako už som počula aj to, že keď prestaneš hľadať, tak zrazu zázračne sa objaví...ale už som aj hľadala aj nehľadala...teraz som len zmätená...
4
Vždy som chcel hodiť alebo nájsť fľašu v potoku/rieke/jazere/priehrade/žabačinci/mori/oceáne a potom som zistil, že internet funguje rovnako. Skús hľadať tam (tu) šiiicko je na webe
Napíš svoj komentár
ja som sa pýtala rovnaké veci - kde ho nájsť, ako by sa to vlastne malo vyvinúť, prečo by som vôbec mala niekoho nájsť, prečo by to malo vyjsť, atď. a pritom som istý čas počas doby, čo som si toto stále hovorila, mala jedného pod nosom a čosi sa už formovalo bez toho, aby som si to uvedomila. pred pár rokmi by som to nepovedala, ale ono sa tieto veci asi fakt niekedy vyriešia až zázračne rýchlo.