Život je krásny

Dnes ráno som rozčúlene vybehla do maličkého papiernictva na rohu ulice, okolo ktorého chodievam už týždeň. Nemohla som vydržať pohľad na tú nechutnú plesnivú zelenú farbu, ktorú si predchodzí majiteľ bytu evidentne zamiloval, takže už beztak komunizmom páchnuci byt, mal všade kde mohol nádych do hnedozelena. Ako som po vstupe zistila, papiernictvo nebolo ani tak papiernictvo ale skôr taký ten obchodík, kde nájdete všetko od kvetinového obrusu do záhrady po zubnú kefku.

Pri hľadaní nejakej inšpirácie v spleti všetkých tých farieb som zbadala pani predavačku, ktorá sa vynorila spoza rohu. Pani bola evidentne veľmi milá žena, ochotná prehrabať sa vo všetkom, čo mi napadlo ako zlepšenie bytovej situácie. Z ničoho nič sa vo dverách papiernictva zjavil asi osemdesiatročný pán, ktorý vyzeral na každodenného zákazníka, pretože pani predavačka sa za ním ochotne hnala s úsmevom a podávala mu ruku, v ktorej mala dennú tlač.
"Všechno nejlepší ke kulatým narozeninám! Ať se vám daří jako doteťka."
"Když se neurazíte paní, já tady pro vás taky něco mám." Usmial sa dedko a z tašky vytiahol fľašu becherovky, ktorú rozlial do pohárikov a obaja si štrngli na pulte.
"Život je krásný, že jo slečno?" Povedal pozerajúc na mňa a ja som si zrazu nemohla spomenúť, prečo som bola vlastne nahnevaná.

 Blog

5 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu