O poverčivosti

Nie som veľmi poverčivý človek. Moje obľúbené číslo je síce sedem a keď vidím čiernu mačku, tak sa tri krát otočím a nakreslím okolo seba kriedou biely kruh ale inak som ako každý iný. Soľ za seba sypem len občas, cez spln nevychádzam z domu, vyhýbam sa zabíjaniu pavúkov a keď rozbijem zrkadlo, bojím sa len nasledujúcich sedem rokov. Avšak keď sa blížila skúška, povedala som si, že je treba trochu staviť na šťastie.

Keď sme s tatkom jedno ráno objavili, že sa nášmu psovi urobil za uchom dred, považovali sme to za znamenie. Dalo práce mu ho odstrihnúť ale stálo to za tie dve uhryznutia. Nebol čas čakať na noc čarodejníc, takže sme proste počkali do najbližšieho večera. Ako prvý rituál sme vylúčili z internetu ten, kde treba pobozkať diabla pod chvostom. Zháňať narýchlo čarodejnicu bolo tiež zbytočné, takže sme sa rozhodli pre tajomný nápoj. Tuk z tela panica sme nahradili bravčovým sadlom, bylinkový extrakt bazalkou, pridali dva cesnaky, ktoré podľa tatka "nič nepokazia" a v epoxide zaliaty dred sme položili do stredu misy. Obaja sme sa navliekli do tričiek s Harry Potterom a vyčkávali. Keď sa však ani do hodiny nedostavil nijaký bezhlavý duch šťastia, natreli sme si tajomnú pomazánku na chleba a šli pozerať telku vzájomne sa upokojujúc, že nabudúce to už určite vyjde.

 Blog

2 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu