Úplnou náhodou som začala pracovať v detskom kútiku a čuduj sa svete, chodia tam deti. Po fyzickej stránke väčšinou pripomínajú miniatúrne kópie svojich neškodných rodičov ale v hĺbke duše sú to protivní a nevypočitateľní malí zmrdi. Inteligenčne sú na tom lepšie ako ich mamičky po laktačnej psychóze a od prvého momentu v detskom kútiku, kujú svoje malé diabolské plány na zničenie sveta.

Každý malý satan vždy v anjelským výrazom v tvári vbehne ráno cez dvere a neberie ohľad na nič okolo seba. Za ním sa vlečie jeho unavený rodič, ktorý sa už niekoľko rokov nevyspal, snažiac sa zo seba vymačkať aspoň kvapku nadšenia nad synovým: "Aha vláčik!" Vidieť ako sa mu na tvári pohráva psychopatický výraz a v duchu si pri tom hovorí: "Áno vlak, ty malý škaredý otravný smrad." Oteckovia sa väčšinou snažia skryť za svoje vlastné topánky ale nakoniec ich je videť, po dvoch hodinách naháňania neposlušných synátorov, na zemi schúlených v embryonálnej polohe.

Mojím úhlavným nepriateľom sa stáva pokakaná plienka. Rodičia, ktorým sa podarilo sa niekam skryť, už nie sú schopní neustále sledovať svoje plody lásky. Deti začínajú smrdieť a nie je jasné, ktoré je vinníkom. Pár podozrivých jedincov sa krčí vo výstražných polohách, ktoré kričia: "Idem na to!". Sú nezastaviteľní, sú všade. S krikom vybieham preč.

Keď sa po chvíli presviedčania vrátim, naskytne sa mi pohľad na milé deťúrence hrajúce sa na ihrisku s kockami a lezúce cez preliezky. Cítim ako sa mi krčí obočie a sama nemôžem uveriť tomu, čo vidím. Prechádzam pomedzi ne, žiadne nevykazuje známky temnej sily. Spokojne sa posadím na stoličku a keď už si myslím, že sa mi to všetko len zdalo, zbadám ako sa na mňa rútia traja pankharti s diabolskými výrazmi v tvári.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
zajkousko  14. 10. 2013 23:19
žiadní démoni, ale anjelici sú to :-S :-S :-S
Napíš svoj komentár