Ľahké popáleniny. Melanóm. Rakovina kože. Slová, ktoré každoročne lákajú tisícky ľudí aby vystavovali svoje polonahé telá slnku. Nie som práve typ, ktorý sa každé ráno od prvého júla natiera faktorom 50 a vychádza len v odporúčaných hodinách, napriek tomu evidentne trpím problémom, ktorý moja babka nazývala: "biela ako hruškové hovno". Je to pomerne urážajúce prirovnanie ale prihliadnuc na to, že moja babka je stelesnený diabol, je toto pomenovanie ešte slušné.

Jedného dňa som sa teda rozhodla, že jej urobím radosť a aj keď mi príde neuveriteľne nudné opekať sa ako kurča z každej strany, vyšla som v plavkách na dvor. Oskar nám krásne svietil, bolo pravé poludnie- najvhodnejší čas. Keďže na dedine sa človek nedohľadá akéhoľvek opaľovacieho krému a odmieta sa namazať slaninou alebo bravčovým tukom ako naše prababky, neostalo mi nič iné ako ľahnúť si "len taká" na lavičku. Pečúce slnko som pocítila takmer ihneď a taktiež jazyk môjho psa, pretože je z neznámych príčin posadnutý oblizovať moje bosé nohy. Zatvorila som oči a začala sa opekať.

Za nejaký čas som pootvorila oko, pretože som mala pocit, že to dlhšie už nevydržím. Na moje prekvapenie sa na mňa rovnako pozerali 4 páry očí. Neviem či mi slnko pripekalo na hlavu ale prisahala by som, že sa na mňa ten chlpatý čierny pavúk mračil. Ako každá správna žena som vyskočila a zhodila chudáka pavúka zo seba na zem. Ten si pekne cupital všetkými ôsmimi nožičkami, usalašil sa na mieste, kde som predtým sedela a zase sa na mňa mračil. Pochopila som, že toto je jeho teritórium a posunula som sa vedľa. Popri tom som ho neustále sledovala, keby ho napadlo zase na mňa liezť. Spomenula som si ako moja mama vždy hovorila, že pavúky sú veľmi prospešné tvory a ako smútila za tým, ktorého jej tato povysával z kuchynského rohu. Pripomenuli sme jej, že má ešte nás ale aj tak stále hovorila aký bol Dezidér nápomocný.

Kedže pavúk sa odmietal vzdialiť, postavila som sa a urazene odkráčala dovnútra. Letmo som sa zazrela v zrkadle a zbadala, že moja pokožka nadobudla sýtočervený odtieň, ktorý nevyzeral celkom zdravo. Vtedy mi to došlo. Ten milý pavúk ma chcel varovať. Predsa len sú to šikovné tvory a už chápem prečo mama tak smútila za Dezidérom. Ktovie či jej popri chytaní múch aj nepomáhal s pečením keď náhodou zabudla nejaký recept. A okrem toho, ktorá žena by nechcela mať v kuchyni osem nápomocných rúk?

 Blog
Komentuj
 fotka
burn  19. 7. 2013 12:14
Osem nápomocných rúk! A za ´ľahla som si "len taká"´ by som Ti dala medailu, seriózne. Chi.

A na budúci týždeň (nie cez víkend) u mňa spí Julka, rezervuješ si v diári pre nás jeden večer?
Napíš svoj komentár