púšťajú extázu pre uši,
tvrdé zvuky sa večerom tiahnu,
veľké hnedé oči do noci hľadejú,
každý má svoje vlastné pocity,
veľa žiab je v inom pohári
a voda je zmáčaná od vína,
čierna smrťka mu srdce vpíja...
Tichá reč zrazu ustane, keď do rúk pero schytí,
všetko sa celé opakuje, žaby sa hmýria tam aj tam
aj tam
aj tam
aj tam
aj tam
aj tam
aj tam
aj tam
aj tam
aj tam
aj tam...
Obrázky sa tvária ako my,
reklamy kričia ako my,
chcem utiecť z tohto sveta,
nechápe nič
nič
nič
je to zlé, necíti to, iné, strašné, diabol, červená sukňa a kvety...
...kvety nádeje, lásky mladých ľudí túžiacich po slobode
tu som ja
a viem len ja...
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár