zaplače mladý človek,
už nie je jeden z nás,
je sám, sám ako to steblo v kope sena,
je sám ako mesiac medzi hviezdami,
zronený, ubolený, opustený...
raz tu...raz tam...
chodí po tráve bosý,
rozmýšľa o tom,
či cíti sa ako on aj kvapka rosy.
So všetkými a pri všetkých...rozmýšľa,
či to niekedy aj skončí...
Tmavú noc silný hukot prerušil,
na chlapca nádej svetlá blikla,
čas stále tiká, tiká...
Keď slnko zapadne a na ceste sa zvíri prach,
ukončí bôľ mladého človeka veľký starý vlak...
Báseň
Komentuj
2 komenty k blogu
2
asi pred mesiacom sa mi zabil kamarat...skocil pod vlak...ta basnicka bola o nom
Napíš svoj komentár
inak sa mi to velmi paci