Zatváram oči a vidím môj dom seba s dlhšími ryšavými kudrnatými vlasmi vo vysokých opätkoch a koženou bundou. Drsňáčka jak furt. Jak furt keď musím. Keď vlastne žijem len preto aby som sa usmievala aj keď vo vnútri zomieram. Aby som sa tvárila štastne aj keď nie som . V dni keď jediné v čo verím je že ten hore asi vie čo robí aj keď zabávať sa musí riadne keď ma tak občas vidí ako rozmýšľam nad všetkým čím mi pomotal hlavu.
Prechádzam mojim domov na ľavo moja pracovňa kde sedím hodiny zavretá a pracujem na veciach ktoré ma bavia , ktoré ma živia. Na stene môj strom, moja rodina , moje všetko. Kuchyňa z ktorej mám výhľad na detské ihrisko v zelenej práve kvapkami zmáčanej záhrade. Nepotrebujem bazén chcem len trávnik na ktorý položím moje " malé " nohy unavené z opätkov a s deťmi si tam prestrieme deku a spravíme piknik.
Naša veľká spálňa s obrovskou posteľou kde sa s Emmou budem celé hodiny jašiť a s našim "tatinom " túliť kým pôjdeme spať. Alebo budem zaspávať v jeho objatí v slzách naštvaná na celý svet, sklamaná zo seba samej , zničená z tohto nespravodlivého sveta.
Obývačka s milion našimi fotkami. Aha naša prvá dovolenka. Aha naša prvá fotka. Aha naše prvé výročie.... druhé ...tretie .... šieste... Aha tu sme vyliezli na obrovskú horu a sme na nás pyšný tak sa odfotíme.... Aha tu už ma " tatino " požiadal o ruku ( vždy keď sa ma deti budú pýtať : Maminka prečo na tejto fotke plačeš? odpoviem len s úsmevom na perách že od šťastia . ....Aha a tu som tá najkrajšia nevesta proste princezná jak sa patrí .... Aha a tu už mám malé nevýrazné bruško a s "tatinom " ho hľadkéme lebo sa naň veľmi tešíme... Prvý úsmev malej Emušky ...Prvé kroky ...Á jej prvý úsmev so zúbkami zachytený našou zrkadlovkou ....Emkina malá rúčka na mojom pehatom brušku v ktorom mám ešte jeden malý zázrak ....Jeho narodenie ... Alexov prvý úsmev ... MOJA RODINA....Pri tejto stene budem často stáť a vravieť si aké šťastie mám...Na obrovskom gauči pred touto stenou sedí môj manžel. Môj najlepší priateľ , brat , poradca ... Všetko v jednom. Usmieva sa na mňa jeho zázračným úsmevom a ja viem že ho ľúbim celou svojou dušou. Každým kúsočkom môjho tela. Aj keď sme si toho veľa preskákali , vyhrali spolu veľa bojov , pár krát sme mysleli že vzdať sa je tá jednoduchšia cesta nikdy sme sa neopustili. Vždy sme tu pre seba boli v dobrom aj zlom . A ja viem prečo som mu to áno povedala. Dobre vie že netliacham hlúpostí a nikdy by som sa nevydala ak by som to tak necítila a nebola si tým istá, Dobre vie že lepšie ako karhať ma je ukázať mi trpezlivo tú správnu cestu. Pri mojej prchkej povahe ma na tej ceste aj udržať . Vie ako ma rozosmiať keď mi je najhoršie aj ako sa o mňa postarať keď som chorá. Dokáže sa o nás postarať a vždy sa môžem na neho spoľahnúť. Veľmi dobre vie že problémy treba riešiť a nie od nich utekať . A veľmi dobre vie že získať si ma na celý život bola síce makačka ale kvôli mne to rád podstúpil. Hádala som sa , kričla , trieskala dverami , plakal , bola nervózna , nerozhodná no on to zvládol ...Spolu sme všetko zvládli pretože skutočne silné vzťahy to nie sú tie ktoré nikdy nič zlé nezažili. Skutočne silné a trvácne vzťahy sú tie v ktorých sa ľudia aj pohádajú , urazia sa, nemajú rovnaký názor. Základ takých vzťahov však je vedieť sa udobriť , vážiť si názor toho druhého aj keď sa nezhoduje s tým mojim, urobiť kompromis , ustúpiť , oduraziť sa , komunikovať a hlavne veľa veľa sa spoločne smiať.A s mojím mužom, občasným autistom ,máme svoj svet plný zábavy hier a nehanbíme sa za to . A preto nás naše deti zbožňujú... pretože nám nerobí problém súťažiť o to kto spraví najväčšiu grimasu , tancovať v našej veľkej obývačke, hrať sa na bunkre , a štekliť sa na koberci ...
Detské izbičky .... Veľká garáž a v nej môj malý bavorák hnedej farby a moje oranžová KTM ....manželove auto a motorka .... Náš spôsob ako vypnúť po náročnom dni kedy nám deti postráži niekto veľmi ochotný... snáď môj anjel ...Krstná mojej malej Emky .
Mojej rodine vytvorím domov plný lásky , pochopenia a optimizmu v ktorom dokážu prekonať tie najväčšie sklamania , porážky a depresie. Vždy budem ten člen rodiny ktorý chytí môjho muža za ruku a povie mu že to spolu zvládneme , deťom vysvetlí ako to vo svete chodí a povie že vždy sa môžu na mňa obrátiť.... Toto bude DOMOV. Môj .Náš.
A takto by som si to predstavovala čo bude dovtedy nebude možno ideálne , dopracovať sa k tomu sa mi občas bude zdať až nemožné ale tento článok si vytlačím a uchovám v mojej krabici a vždy keď sa mi bude rúcať svet a nebudem už vládať ďalej, si ho prečítam aby som si uvedomila kvôli čomu v mojom živote sa vždy postavím a pokračujem vo svojej ceste. Čo ma raz čaká ... a ukáže mi kto skutočne som keď budem na to zabúdať.
Skutočný príbeh
Komentuj
10 komentov k blogu
1
georg21
11. 9.sept. 2014 21:37
@dadenka Krásne
2
Ospravedlňujem sa za chyby ... sme na nás pyšný...í
a hľadkáme ...... Sry keď píšem proste píšem bez korekcie a nečítam až kým to už nie je uverejnené aby som nič nemenila a napísala naozaj to čo cítim bez okolkov.
a hľadkáme ...... Sry keď píšem proste píšem bez korekcie a nečítam až kým to už nie je uverejnené aby som nič nemenila a napísala naozaj to čo cítim bez okolkov.
4
úžasne napísané. Prajem Ti nech je všetko v tvojom živote tak, ako si to práve napísala.
5
dlho som tu necital nieco taketo jednoduche, normalne a ludsky krasne
Napíš svoj komentár