keď moje slová plynú.
letia. do vzduchu.
k tebe?
keď moje činy krachujú.
lebo ich brzdíš.
a ja ti to vravím.
tebe.
je to nemenné.
aj po skutkoch.
aj po slovách.
mojich.
živím v sebe nádej.
lebo mi vravíš.
áno, aj ty mi vravíš.
dokola.
že ma ľúbiš.
netráp sa, nemáš prečo.
mi vravíš.
ale strach.
aj po skutkoch.
aj po slovách.
opäť sa bojím.
mám?
Úvaha
Komentuj
4 komenty k blogu
1
aroga
8. 6.júna 2009 13:32
pravdivé... štýl tej básne sa mi až tak nepáči (no jo, musim buzerovať slight_smile:, ale téma alebo myšlienka je super
2
ja nejsem na poéziu, čo sa týka formy.
toto je voľný verš, resp. veršovaná próza..
len som prišla domov. a to zo mňa vyšlo.
lebo mi vraví, že ma ľúbi a všetko bude okay..no..
toto je voľný verš, resp. veršovaná próza..
len som prišla domov. a to zo mňa vyšlo.
lebo mi vraví, že ma ľúbi a všetko bude okay..no..
4
Pekné... a wšak báseň wždy nemusí mať klasickú formu... čiže dobré...
Napíš svoj komentár