Kráčam

Kráčam,kráčam no neviem kam
cestu, smer, dĺžku nepoznám.
Vidím okolie, ten pestrý svet
no myslím, že pre mňa miesta niet.

Stretávam známych, ktorých nepoznám
nachádzam tváre, ktoré nehľadám.
A tak kráčam, kráčam neviem kam
v srdci túžbu po šťastí mám.

K mojej púti zblúdil záblesk svetla,
na mojom líci niečia ruka teplá-
Cítim sa šťastne, nemám obavy.
Zvláštne čo s človekom pohladenie spraví.

Obyčajná dlaň a hneď sme namäkko.
Už viac nemá jeden k druhému ďaleko.
Okamih, ktorý otvára srdcia všetkých
preto vás prosím, nezatvárajte ich!

Veď iba srdcom vidíme
kto potrebuje našu dlaň,
kto kypí šťastím
alebo je celkom sám.

Kiežby sme sa nemuseli báť
svoje srdcia na dlani dať.
Nebáť sa sĺz, smútku žiaľu
nech ľudia dlane otvorené majú.

Kráčam, kráčam no neviem kam
cestu, smer, dĺžku nepoznám.
So sdrcom na dlani v ústrety tmám,
s úsmevom, bez strachu sa ponáhľam.

Dúfam, že raz príde deň
keď v žiadnom srdci nebude tieň,
keď každá dlaň sa inej otvorí,
keď každá tvár šťastím zahorí.

A tak stále kráčam, kráčam neviem kam
cestu, smer, dĺžku nepoznám...

 Báseň

0 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu