I. Neľudský dnešok

Hlasy miliónov ľudí
už neprosia toho kto ich súdi
Toto nieje svet
a väčšej pravdy vlastne ani niet

Zabijánie, lúpeže, násilnosť
nemáte už toho dosť?
Toto nieje svet pre naše deti
všade samá špina a smeti

II. Ticho plačúceho chlapca

Malá izba
štyri okná
Krvavá kresba
chvíľa smutná

Malý chlapec
rodičov nemá
Zomrel mu otec
a potom aj mama nemá

Vojna svoje obete nosí
ale nevinných ľudí nespasí
Krvavé to tieto dni
pekne počúvaj a sadni

Z televízie luhári ti kričia
tvoju predstavu o svete zničia
Nieje všetko tak ako sa zdá
politik ti aj svet predá

A tak chlapec nevinný
zaplatí za svoje činy
Ktoré spáchali iný
nevinný aj vinný

III. Deň posledný nastal

Plakal mi do telefónu
že už nikdy neuvidí svoju ženu
Hľadeli z okna von
ten nekľudný sveta zhon

Nebo sa rozostúpilo
beznádej a spasenie ľudstvo naplnilo
Jasný lúč svetla
čiara sa s krížom pretla

Horia zlý
spasený budú nevinný
Avšak ja len hľadím
aj sa na zem posadím

IV. Zhorela zaživa

Nevidím žiadnu činnosť sveta byť
tak načo tu mám ešte žiť?
Jemné teplo ma naplnilo
oheň v mojom srdi zapálilo

Smrti sa ja nebojím
tak sa ja aj postavím
Oheň moje telo spaľuje
moju postavu jemne vykresľuje

Kývam Bohu posledný krát
že nenastal v jeho zozname skrat
Satan si po mňa ide
povesť antikristu sa mi možno aj zíde

Podávam ruku osudu
a nechám sa ťahať ku poslednému súdu
Ortieľ nad mojou hlavou skladá
moja duša do pekla padá

V. Pokoj v duši spasených

Tichý pokoj
do neba neexistuje spoj
Na Zemi kľud večný
už viac žiadny ľudia nebezpečný

Žiadne vraždy a smilstvá
duša je spasená a čistá
Avšak ja kol seba počujem náreky
ľudia sa skoro zabíjajú kto pôjde posledný
Ako o preteky

Nechápu že zničený musíme byť všetci
pokrytci, zlodeji, aj údajný svätci
Nenáhlim sa, pomaly postupujem
zvyšky obhorených tiel prešľapujem

Posledná z radu
prikovaná o kládu
Členky už oheň spaľuje
moja tvár sa naposledy usmeje

Ja verím vo svoj hriech
bytia sveta zbavím sa nech
Moja myseľ však kráča po boulevarde na zlomených snoch
zabudnutie pripomenie mi zbytočnosť v týchto dňoch

Ale moja myseľ sa stále len dostáva tam
kde on kedysi stál sám
Moje telo do ohňa vkladám
svoj pokoj a dušu už viac nehľadám

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár