dve ruky
spakruky pokrivené...
Nič viac, nič menej.
Teóriu nerovnosti
vysvetľujem premúdrelej žene,
čo šťeňaťu je obalom.
Neprijíma. Ponúka makety.
Istý je
prílev neistoty,
no rozprávam, pokračujem v tom.
Myseľ sa rozpadáva,
a jeho nepočuje...
Cudzou rukou mávam
(pokiaľ tu je).
Báseň
Komentuj
3 komenty k blogu
1
ceruzisko
7. 4.apríla 2008 16:21
krásne mi to znie v hlave... dobre sa tie slová dopĺňajú..
2
nechalo to vo mne trochu zmätený pocit.. trochu tuším čo si tým chcela povedať, ako hovorí Dorot tuto vyššie, krásne to znie v hlave a dokopy to tomu dáva kus tajomna a zvláštnu pesničkovskú melódiu.. TB!
Napíš svoj komentár