rozvírilo prach.
Na zem dopadlo,
išiel z toho strach.
Zložilo si krídla,
zdvihlo zrak.
Zrazu sa tvár pohla
- to úsmev na perách.
Čierne vlasy ako uhoľ
spadajúce po plecia.
Každý živý ihneď stuhol
pri pohľade stvorenie.
Oči totiž temné čierne,
ľadové srdce v hrudi bije.
Plamene spaľujú ho postupne,
no nechajú ho, nech prežije.
Aby len trpelo,
aby bolesť dobro zatienila.
Lebo ono diabla neposlúchlo,
aby bolesť dušu zožierala.
A keď už zlo zatienilo myseľ,
Život má preň zrazu zmysel.
Zvrátený,
no presný.
Čo si zmyslí diabol,
to je teraz zákon.
V tmavom rúchu odetý,
bol vyslaný z pekiel.
Teraz už je s diablom spätý,
napáchal už mnoho zverstiev.
______________________
Stvorenie sa postavilo,
zložilo si krídla.
Rozumu mu nezostalo,
ani žiadna sila.
Išlo len zabíjať,
ako pán prikázal.
Musel poslúchať,
lebo ho diabol zaprisahal.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár