Len tam stojím.
V pršiplášti.
Dažďové kvapky mi obmývajú tvár.
Nedala som si kapucňu. Veď načo ? Dážď bol príjemný.
Moje gumáky boli 10 centimetrov vo vode. V mláke.
Prečo je tam tá mláka ? Škoda vody. Mala by odísť. Tá mláka.
Voda z nej by mala pršať. Tak prečo neprší ? Viac ?
Dupla som.
A znova. Chcela som ju udupať.
Urazila som sa.
A odišla.
Nech sa tá mláka hanbí. Má na viac. A predsa tam len tak je.
Aj ona by mala obmývať moju tvár v podobe kvapiek.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár