Som fakt divná ..

Chcem tento monológ venovať všetkým, čo si myslia že sú forever alone alebo socially awkward.
Plánovala som to napísať už pekne dlho, pretože si/som si myslela, že ma to prinúti prehodnotiť veci,ktoré robím/hovorím..
Respektíve nerobím/nehovorím. Možno si to po dopísaní tohto monológu uvedomím a možno sa na pár dní pokúsim zmeniť a
budem sa správať ako normálny človek, ale nevydrží mi to dlho. Pravdepodobne preto aby som sa zmenila neurobím nič.
(To bol úvod teraz začne tá pravá sranda/alebo nezačne... možno ti to nepríde vtipné.. pravdepodobne nie..)

Dlho som rozmýšľala (mimochodom bude tu plno gramatický chýb tak si na mne kľudne vybite zlosť), že či to mám napísať v
odsekoch alebo bodoch. Aktuálne som nad tým rozmýšľala ako keby to niekoho zaujímalo.. (dafaq brain)
Napíšem to v bodoch.

Dôvody prečo som fail prírody : (nie nebude to v podobe básničky to bol prvý a posledný rým čo ma kedy napadne)

1. Za prvé vám môžem opísať najaktuálnejšiu blbosť/ti čo som spravila...
Pozadie: Náš milý pán učiteľ(pre zjednoduchšenie ho budem nazývať OP) nám zadal esej na 400 slov na 6 tém (e.g:Budúcnosť kresťanstva v Európe - to je jedna z tých dobrých tém.. túto som vybrala ako príklad zámerne). Mimochodom prajem vám krásne prázdniny OP.
Toľko k pozadiu.

Viete čo som spravila ako prvé? Napadlo mi..hmm.. čo takto zavesiť tie témy na birdz možno mi ľudia pomôžu/vyjadria sa
k tomu..Ale čo ak to uvidí OP?(on je divný.. kebyže použijem vaše názory mala by som isto 0%, ak kebyže sa zhodujú s mojimi Tak čo som nespravila..
Zavesila som to sem pod iným nickom a ešte som sa vydávala za chlapca aby na to nejakou náhodou neprišiel? (WTF!!..socially awkward me strikes again! ) A teraz sem na to isté miesto kde som si myslela, že to nájde, napíšem blog v ktorom sa priznávam, že som to urobila.. sranda musí byť..

Keď som si konečne vybrala tému.. to s tým kresťanstvom.. napísala som to na 400 slov a bolo to dosť proticirkevné.. dokonca som tam niekde mala yolo(nepýtajte sa prečo.. )
Zmazala som to.. Zmazala.. Pretože chodím na evanjelický gympeľ a myslela som si, že keď si to prečíta pani P, tak ma vyhodia. (áááno.. presne tak.. pretože oni nemajú nič lepšie na práci ako čítať si moje sprosté príspevky

2.Pozadie: Matematická súťaž...
Prišli sme so spolužiačkou pozde a všetci už sedeli.. A mali sme sedieť tak aby vedľa seba nesedeli žiaci z jedného ročníka,
ale aby sme sa striedali s piatakmi.. A spolužiačka by si už aj sadla.. Ale viete čo som spravila? Počkala na učiteľku, kým mi
povie kde si mám sadnúť. A keď už konečne prišla.. A poslala ma sedieť k piatakovi.. Ja som išla na koniec triedy a sadla si
k nejakej piatačke z dôvodu, že sa na mňa ani len nekukla.. (And she strikes again!)

3. Všeobecné dôvody :
a) ak ťa nepoznám a stojíš mi na nohe.. nepoviem ti to

b) nevkročím do triedy pokiaľ je tu možnosť, že tam ešte niekto je (som si zabudla zošiť.. čakala som 5 min a potom spolužiačka otvorila dvere a nik tam nebol
c) čakám kým sa mi niekto pozdraví ako prvý, pretože si myslím, že ak sa pozdravím prvá tak si budú myslieť,že ich otravujem alebo čo (WTF!)

d) asi to čo robí hádam každý... keď nepočujem prikyvujem hlavou alebo sa smejem..

e) neviem sa vyjadrovať..(mali sme debatný týždeň,t.j: že celý týždeň debatujete.. a ja aby som sa nemusela vyjadrovať, som povedala, že som zachrípnutá..chápete?..)
f) pri písaní tohto sa bojím, že to niekto kto ma pozná nájde .. prečíta (čau Dia)

g) bojím sa žiakov nižšieho ročníka (???????????)

4.A prečo som forever alone?.. Totiž to môj mozog má v sebe naprogramovú poplachovú vetu a tou je : mám ťa rád.
V momente keď mi to niekto povie môj mozog sa zmení v divnú hrčku pocitou.. Zblázni sa! A aj keď na to čakám, že mi to niekto povie a mala by som byť rada, nie!! Môj mozog pošle núdzový poplach a všetko dojebe.. vážne.. mám kúsok od zutekania.. A pýtam sa sama seba, že či to vôbec môže niekto myslieť vážne? Mňa.. Isto.. tak čo nespravím? Aby som dotyčnému zabezpečila lepšiu budúcnosť, a aby sa necítil hlúpo, že mi to povedal.. tvárim sa akože som to nepočula, čím mu dávam priestor a čas na rozmyslenie ... (???)

Takže toto bolo len pár z dôvodov ktoré ma napadli.. Dúfam, že sa cítite lepšie po prečítaní tohto monológu a že ste sa zasmiali. Pretože ja sa na sebe len smejem aj keď je to dosť smutné..

sayōnara

 Blog

6 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu