keď nič nejde podľa teba
akoby sa moja duša náhle
odpojila od tela
nerozumiem sama sebe
nie to ešte niekomu
a oddávam sa v tmavom kúte
sama svojmu trápeniu
A zrazu mi napadne
Spásonosná myšlienka
Vbehnem rýchlo do kuchyne
pre čepeľ od nožíka
Niektorý vravia
že vraj to nebolí
a že ten pocit úľavy
za tú ranku stojí
Odhodlaná k činu ráznemu
Stojím nad vaňou
Stále rozmýšľam
nad budúcou reznou ranou
Prikladám si nožík k ruke
už ma viac nebaví žiť
V tom mi niekto prezvoní
nedbám, myslím na zánik
Zazvoní to ešte tri krát
idem posledné slová oznámiť
Zistím že volá Mário
Nenechám sa odhovoriť
zdvihnem mobil s pocitom viny
a ozve sa mi známi hlas vtom
"Janka si doma. Chcel by som sa ospravedlniť?"
"Nie!" Odpovedám"skoncujem so svojím životom"
Vypnem hovor a vraciam sa späť
späť k svojej mienke
prikladám nožík v mylnej domienke
že život stratil pre mňa zmysel
že ma nikto nemá rád
Ani frajer ani brat
dokonca ani môj najlepší kamarát
Spravím jemný rez
veď je to hračka
už vidím krv
utriem si ju do rukáva
veď to operie práčka
mobil zvoní odznova
vypnem teda zvonenie
a riešim svoje trápenie
1 rez by tu už bol
už je čas aj na druhý
položím nožík na zápestie
a urobím rez dlhý
Krv vyteká silným prúdom
no žila, tepna nestrieka
počujem aj slabé kroky
niekto ide rýchlo ako raketa
Schmatnem nožík ešte raz
vylepšíme tento rez
zrazu niekto v dome vrieska
Jana žiješ? Si tu ešte?
Vtom spoznám hlas je to on
Môjho srdca šampión
Nabehol hneď do kúpelne
no ostal zarazene stáť
"Zlato moje zostaň tak
Musím ti niečo dôležité povedať
Podišiel ku mne
chcel ma objať
"nechoď sem
len tam ostaň stáť
Nôž si z ruky nezložím
iba ak my vypadne sám
Dobre dobre len nerob unáhlené závery
Musím sa ti z niečim zdôveriť
"Dobre hovor kým je čas"
"OK. Myslím že je medzi nami niečo viac
Neskoro som si uvedomil
že ťa vlastne mám rád
O trochu viac
ako len kamarát
V tom sa pohol smerom ku mne
A mne sa s tých slov zatočila hlava
Nožíkom som pohla hlbšie,
hlbšie ako som dúfala
Cítila som
ako energia mi dochádza
ako prameň krvi stekajúci z ruky
v hmle pred očami stráca sa
Vtom sa mi hlava zatočila no nepadla som na zem
Padla som na môjho rytiera
pre ktorého je táto báseň
Aj ja ťa veľmi ľúbim ,
budem ľúbiť na veky
to boli moje posledné slová
slová útechy
Blog
Komentuj
6 komentov k blogu
2
Napíš svoj komentár
ale dala som 4* za niektoré gramatické chyby,a niekedy mi to tam nesedela,ale inak veľmi dobré
btw,fakt si sa porezala?