Neviem či niekto ma drží za ruku,
ani neviem,
že pod sebou mám more,
koľko sĺz by to mohlo byť?
Bude to nespočetne dní,
budem ticho spať,
žiadne sny,
žiaden obraz ani zvuk...
Ani ty...
Objala ma kóma,
matersky mi spieva do ucha
pesníčku večnú,
medzi tebou a mnou.
Ako medzi dobrom a zlom,
kto nevie čo je čo.
Ja neviem kde som,
len viem že snívam...
Kedy sa zobudím?
Niekomu chýbam?
Ja neviem, objíma ma kóma,
som živá mŕtvola
len sa hrám
na spiaceho...
Objíma ma ticho si ma vinie
k sebe,
sama plače v objatí samoty.
Na niekoho čaká,
tak ako aj ja...
No nikto neprichádza,
obaja čakáme ako hlupáci.
Smutní spíme navždy,
sami...pod morom sĺz...ty.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
1
antifunebracka
27. 8.augusta 2012 23:00
nic neni zdlhavejsie ako cakanie na vyslobodenie zo samoty
Napíš svoj komentár