Naša škola patrí medzi miesta, kde je smiech a trapasy na každodennom poriadku a tak s tým žijeme úplne normálne. Teda aspoň pre nás to patri medzi úplne normálne veci. Naša štvorčlenná hliadka sa každú prestávku vyberie po chodbách školy, pozorovať ten zverinec v ktorom sa nachádzame. Len sa tak prechádzame, keď zrazu naše oči zaregistrujú známeho človeka, ktorý mal dokonca tú česť že sme mu vymysleli prezývku. Pretože je to človek, ktorý má záujem o jednu z nás, sa nenápadne presunieme bližšie. No však tento dotyčný sa ešte nenápadnejšie presunie inde, alebo sa rovno so zapýrenou tvárou otočí o 180 stupňov a odíde sa skryť. Pretože na našej škole to funguje tak, že keď sa niekto niekomu páči, obvykle sa pred ním skrýva. A pretože my na to obvykle zareagujeme výbuchom smiechu sa na nás aj zopár ľudí otočí a snaží sa zistiť na čom sa tak rehoceme.
Raz sa naša tentoraz dvojčlenná hliadka vybrala úplne normálne na obed. Pri schádzaní dolu schodmi sme si všimli malú čiernu tabuľku, ktorá visela pri konci schodišťa. Jedna z nás sa do nej pokúsi trafiť rukou a pridá k tomu malý výskok. No a druhá sa potkne o schod a skoro sa rozčapí na zemi. Pri tomto nevydarenom kúsku nás zastaví dvojmetrový učiteľ telesnej výchovy a na celú chodbu zreve: „Chcete upútať pozornosť?“ Na to sa všetky hlavy z nekonečného radu čakajúceho na obed zvrtnú a vybuchnú smiechom.
Ďalší zážitok zažila tentoraz trojčlenná hliadka taktiež pri zostupe po schodoch. Idete si úplne normálne a keď ste už úplne dole zrazu pozriete na vchodové dvere školy, kde zaregistrujete vášho triedneho ako sa pokúša dostať dnu a búcha na dvere s úplne zúfalým výrazom v tvári. Na miesto toho aby ste mu išli otvoriť, nenormálne sa rozrehocete a idete sa skryť za skrinky. Proste super prístup. A vtedy si uvedomíte, že ste úplný šialenci.
No samozrejme, že sa vám aj ako jednotlivcovi stane vždy nejaký trapas. A tak raz jedného mokrého dňa, ráno utekáte do školy, a v diaľke zbadáte dve kamošky, ktoré práve vstupujú do školy. Zakričíte na ne z plného hrdla a v tom sa rozmažete na zemi. A ako na potvoru ešte do pekného hnedého blata. Rad za vami spustí rehot a vy sa radšej rýchlo postavíte a utekáte preč. Alebo sa pri oznamovacej tabuli, kde sa práve dočítate že vám hodinu zastupuje istá učiteľka. A pretože to obvykle niekto čítal nahlas, vy len odpoviete: „To je ale výhra.“ A vtedy sa obzriete a uvidíte dotyčnú za vami.
Obvykle vybuchujeme aj pri výrokoch, ktoré naši ctený učitelia niekedy vypustia z úst. Tak napríklad: "Zase máš hlavu ako deravý kondóm"
"Čo viete z francúzštiny? LA HOVNO!"
"Sústreďte sa, lebo to tu pretiahnem do pól tretej"
"Sklamal si ma! Nie si ty kamarát, ale hovado!"
Je to proste etapa, ktorou si prejde každý. Ale verte, že bez takýchto vecí by bol život ohromne nudný a pobyt v koncentráku (škole) ešte nudnejší. Nezáleží na tom, či vás ľudia budú pokladať za bláznov, ale dôležité je to že sa dokážete baviť a zasmiať sa niekedy aj na sebe samom
Blog
Komentuj
10 komentov k blogu
1
inkheart
11. 3.marca 2008 21:07
Jeej zlatý blog Hlavne preto,že som sa zúčastnila každej zo spomínaných hliadok a teda si viem popísané zážitky predstaviť s dokonalou vizualizáciou . A máš pravdu : kašľať na to, čo si kto myslí, zabávať sa ... kým sa dá !!
2
Presne tak bez zábavy by sme sa predčasne dostali do domu dôchodcov a hrali kanastu
3
veru veru ..nech si myslia ze je neikto blazon..oni len zavidia..
4
hrali kanastuu? to chcem vidiet hrta mozno budeme, ale nemyslim ze to bude kanasta
5
"Len sa tak prechádzame, keď zrazu naše oči zaregistrujú známeho človeka, ktorý mal dokonca tú česť že sme mu vymysleli prezývku. Pretože je to človek, ktorý má záujem o jednu z nás, sa nenápadne presunieme bližšie. No však tento dotyčný sa ešte nenápadnejšie presunie inde, alebo sa rovno so zapýrenou tvárou otočí o 180 stupňov a odíde sa skryť. Pretože na našej škole to funguje tak, že keď sa niekto niekomu páči, obvykle sa pred ním skrýva. A pretože my na to obvykle zareagujeme výbuchom smiechu sa na nás aj zopár ľudí otočí a snaží sa zistiť na čom sa tak rehoceme. " heh, to sa podoba
Napíš svoj komentár