Príliš často si v poslednej dobe vravím nechce sa mi...som tak lenivá? nie nie už viem že nie skrátka sa bojím sklamania ale takto prichádzam o mnoho vecí čo by ma vedeli aj potešiť....že prečo? nemám tých správnych ľudí ,nenašla som spriaznené duše,ľudí ktorí by ma sami od seba zavolali že poď bude sranda.

A popritom aj ja by som mohla zavolať ,zorganizovať ale nie.Vždy si poviem len nechce sa mi.Je to úbohá výhovorka ale uteší ma.Kedy to zmením? možno až vtedy keď si budem istá že mi to neublíži ,keď ma niekto nakopne dá mi dôvod urobiť niečo bláznivé a vymykajúce sa z kontextu

Trvalo všetkým tak dlho kým našli niekoho takého? som len ja divná,neviem sa zoznamovať mám iné záujmy a názory? úprimne a celkom nesebavedome si myslím že nie.Aj keď tomu nič nenasvedčuje

Budem sa ďalej potácať životom,strednou a medziľudskými vzťahmi sama a zmätená? Asi áno ak to nezmením nevyplatí sa mi čakať kým ku mne niekto príde podá mi ruku a povie že vie čo cítim a bude môj priateľ.Ak všetci čo by to boli ochotní urobiť rozmýšľajú rovnako ako ja bude veľa ľudí samých a nešťastných.Urobím prvý krok a podám ruku niekomu ja odignorujem neúspechy a sklamania..len tak sa pohnem z miesta

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
mardzerin  18. 9. 2007 19:31
vystihla si to presne,a ak ti mam povedat pravdu I FELL THE SAME WAY LIKE YOU...myslim,ze to hovori za vsetko....
Napíš svoj komentár