Znova ľutujem...

Znova som začala ľutovať veci, ktoré som urobila.Tých pár malých skutkov, ktoré sa zdali prospešné a pre budúcnosť bezvýznamné.A teraz? Len tak, znova to prišlo....ľutujem.A po dlhom čase! Neľutujem veci týkajúce sa mojej lásky.Nie, to neľutujem.Neľutujem školu, na to, že som mohla mať viac som si už zvykla a už si na to spomeniem fakt málokedy.Ale ľutujem nie čo, čo neviem nikomu povedať.Nikto o tom netuší.Len ja, ja a ja.Dokonca som to nepovedala ani ľudom, ktorým hovorím všetko.Prečo? Čo ak sa ich to týka? Čo ak nemám silu otvoriť hubu a povedať to.Čo ak to čo cítim je len nejaký prežitok? Viem, že to čo sa teraz deje, by sa nemuselo diať kebyže to zastavím na začiatku.No mohla som to zastaviť hocikedy.Každý deň.No ja som proste na to nemala čas.A ani mať nebudem.Pretože asi sú pre mňa dôležitejšie veci.A tak sa stalo to, čo sa deje teraz.Morálna podpora odchádza.A ostáva len láska a moja posadnutosť.Škola.Bizardné...ja, čo sa neučím, som v podstate školoholik.Je to svinstvo, ale momentálne to nie je podstatné.Podstatné je.Že strácam to, čo ma kedysi nútilo žiť.Vlastne už cítim, že som to stratila....nie práve príjemný pocit.Nie práve najkrajšia predstava.A tak to ľutujem.Je mi toho úprimne ľúto.MOŽNO je to len moja PARANOJA, ktorou sa v týchto veciach často obklopujem, o ktorých by ma každý presviečal, že si to len namýšľam a sama spôsobujem.Tieto veci si však protirečia.A ja viem, že si to sama spôsobujem. Lebo som asi samotár.Kto vie? Samotár, ktorý potrebuje podporu a lásku.A keď láska je ďaleko a podpora mizne? Ostávajú len sny...

 Záchod

0 0 0 0 0

Komentuj

6 komentov k blogu