Originalita, tak tá je snáď najneoriginálnejšia

Chcem byť iná. Kto nechce? No ja totižto potrebujem všetko, čo iní nie, resp. nechcem to, čo oni. Je to sebecké, egocentrické, alebo azda smiešne? Je, ja viem. Vyznie to tak a asi je to aj pravda, nezaoberám sa tým. Najlepšie na tom je, že takto začalo blog už určite milión ľudí.

Ide mi o to, že dnes sa mladí ľudia vyvinuli do generácie prevratov, originality a nového zmýšľania, na druhej strane, tak to asi bolo vždy. Pre ľudí ako ja je teda veľmi ťažké existovať v takom svete, keď chcem spraviť niečo iné, žiť, obliekať sa a zmýšľať inak.

Pred možno dvoma rokmi mi na um zišla jedna myšlienka, ktorá je podľa mňa až priveľmi pravdivá a preto ju hovorím každej hlbšej duši, ktorú poznám. Tá myšlienka znie takto : Keď sa bude každý jeden z nás snažiť byť iným, nakoniec sa pridá k tým ostatným iným a bude rovnaký ako oni. Pravda, nie? Čiže je to buď márne, alebo riešením je ostať takí, akí sme.

Cha! Lenže ako? Ako ostať sám sebou? Veď sme ovplyvnení toľkými stranami, že už ani nevieme, čo si myslíme. Nie je to náhodou myšlienka niekoho iného a my sme sa s ňou stotožnili?

Možno táto celá úvaha ani nebola moja, možno som ju od niekoho prebrala. Niekto mi vnukol myšlienku a ani o tom neviem. Smutné.

Priveľmi všetko riešim, viem. To som ja. Rovnaká, ako vy.

 Úvaha

2 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu