Každý deň, každú chvíľu sa ubezpečujem. Vravím si : "máš sa dobre, máš ľudí, ktorí ťa ľúbia..." Nie je to účinné, môj život, môj svet, nie je taký krásny ako by mohol byť. Alebo mal byť.

Alebo - nie je taký krásny, na akého sa hrá !

Možno by to chcelo zmenu. Možno moju, možno inú.

Aspoň sa usmiať...Aspoň zaplakať. Ale úprimne prosím !

Pardón, viem, že to bolo o ničom.
O všetkom a o ničom.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár