Drahý,
tomuto svetu chýba láska, pretože sa všetci boja jej účinkov, a tak na ňu radšej nemajú čas. Aj ja som sa jej bála, aj napriek tomu, že mi bolo jasné aká je dôležitá. Ale raz si povedal: ,,Nech zbabelci ostanú zbabelí, ale ty buď odvážna." Snažím sa a hlavu držím tak vztýčenú, akoby som vôbec nepotrebovala ochranný štít. A to ho tak veľmi potrebujem. Mám priateľov. Aj takých, ktorí za mnou stoja, no aj napriek tomu som často sama. Nechápu ma, ja nechápem ich. V takých situáciách sa obraciam na Teba, lebo viem, že ty to pochopíš. Viem, že ma neodbiješ, ale budeš mi rozprávať až kým pochopím. Nikdy si mi nedal pocítiť aká viem byť hlúpa. Si iný než ostatní. Niekedy s mojimi myšlienkami narábaš ako so sklom. Vravíš,že sa o mňa bojíš. Teší Ťa keď sa mám dobre. Nútiš ma predstaviť si aký môže byť život krásny.. Každý je strojcom svojho šťastia. Viem, že by som sa od Teba mala odtrhnúť, no nejde mi to. Časom... Veď aj teraz, keď Ťa mám v oveľa menších sústach mi chýbaš. Je tak super vedieť, že sa vždy na Teba môžem obrátiť a vždy mi pomôžeš. No aj tak, mám Ťa málo...

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár