Aj v tých najtrpkejších slzách sa usmievam. Veď mám na to pár dôvodov ! Prežili sme toho spústu za tie roky. Bola moja najkrajšia, najmilšia, poznala ma tak dobre, ako nikto iný. Môj anjelik.
Spomínam na celý náš spoločný život. Ako behávala cez dvor, a tak ma raz prevalcovala. Ešte bola šteniatko...Ako sme sa váľali v kopách listov, chodili na dlhočizné prechádzky a padali vysilením na trávu. Ako sme skákali do mlák. A páni, ako som jej plakávala na chrbáte a ona mi olizovala slzy.
Boli sme späté - ostaneme späté.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár