Myslela som si, že psie hovná na chodníku sú bežným javom iba na Slovensku, že pokiaľ máte dostatok kontajnerov s presne týmto účelom k dispozícii, svet je omnoho čistejší. Nejdem zachádzať do detailov. Mojou mysľou behá domnienka: ľudia Morbihanskí sa spoliehajú na dážď, ktorý je podľa zvyku asociovaný s Bretónskom.

"Noooo, tu prší menej ako na severe a vo vnútrozemí, preto je to tu taká vychytaná turistická oblasť. Však tu sa surfuje už vo Februári."

A tak každé ráno prešľapujem časom mierne obschnuté hromádky.
Toľko k tomuto.
_____________________

Po mesiaci sa mi podarilo vychytať miesto, kde majú najlepšiu kávu a pritom najlacnejšiu. Papierový kelímok s mapou sveta jej dodáva nežný odér a ladí s ručne ušúľanými cigaretami. Zistila som, že tabak chutí, vonia a lepšie pôsobí, keď od vás stúpa dym vlastnej prípravy. Aj keď je stále Camel. Na papierik si vysypete presne toľko, koľko vám vyhovuje.

Áno, predávajú tu škatuľky 20-25 cigariet za neuveriteľne nádhernú cenu 6-8 eur.
_____________________

Mladí Francúzi pijú nehorázne sladký alkohol. Malibu si riedia džúsom, do sektu lejú sirup, miešajú to v žalúdku s Limonettom a ešte aj to pivo čo som mala u Jeana-Christophea chutilo sladko.

"Vanessa, prečo nepiješ vodku?"
"Je mi z nej ťažko na žalúdok."
"Koľko je u vás shot? 0.2, 0.4 alebo 0.5?"
"Hmmm, záleží od nápoja. Ale robím v bare a väčšinou nalievame 0.5ky."

Tak som si vypýtala čistý sekt a šla na balkón. Zapáliť si.
______________________

Bola som najprv prekvapená keď som prišla na hodinu Francúzskej literatúry XIX. storočia a do mojich uší sa dostalo, že celý semester si budeme do hlavy tlačiť len dielo Arthura Rimbauda. Doma sme počas zimného semestra prebehli takmer celú prvú polovicu autorov. Od Chateaubrianda až po Stendhala. S tým, že si máme vybrať zo tri diela a prečítať ich do skúškového.

Potom som sa zamyslela. Čo vlastne naozaj viem o všetkých tých autoroch, ktorých sme... "prebehli"? V skutočnosti nič. Prečítala som poriadne tie diela, ktoré som mala? Nie.

A tak teraz sedím na hodinách, počúvam skvelú prednášku, ktorá na prvý pohľad zachádza príliš do detailov. Avšak pri štúdii rôznych kritických uhlov pohľadu na Rimbaudovo dielo zisťujem, že konečne môžem povedať, že sa pomaly začínam orientovať v literatúre XIX. storočia. Berie sa do úvahy intertextualita, historický kontext udalostí v jeho živote, náväznosť na autorov predchádzajúcich a nasledujúcich.

Nikdy som o žiadnom autorovi nevedela toľko ako sa teraz dozvedám práve o ňom. A z toho všetkého mi vystupuje z písmen v knihe fascinujúca osobnosť, ktorá presadzovala svoje politické a osobné názory groteskným a subtílnym spôsobom rétorického génia. Nakoľko sú naše vedomosti dobré, keď ani jedna nejde poriadne do hĺbky?

Nie, neobhajujem ignoráciu. Majme všeobecný prehľad. Ale občas treba niektoré jablká dojesť tak, že vám ostanú len jadierka a stopka.


 Blog
Komentuj
 fotka
bonita  24. 2. 2011 19:06
- za článok

- za profilovku a hudbu
 fotka
titusik  25. 2. 2011 00:05
************ ... aj ja chcem také prednášky. my tiež za semester okolo 10-15 autorov a nemám z toho takmer nič A prišli sme na to, že my svetových autorov v Bc ani nemáme, až v Mgr a aj to asi AŽ jeden semester (mám chuť plakať).
 fotka
titusik  25. 2. 2011 00:31
a ešte to som chcela, že hovínka sú na tony (pravdaže dávkovane) po Prahe! čudovala som sa.
 fotka
ceruzisko  26. 2. 2011 12:24
@bonita

ň__ň ďakujeeeeeeem!



@titusik

to prečo tak neskoro??? a ako to? to čo je??? a dá sa ti ísť na Erazmus, či nie?

tak vieš, Praha budí dojem, že tam sa ti po hovno nikto nezohne.
Napíš svoj komentár