Pozorujem z okna vlaku zatmenie mesiaca. Dá sa pozorovať niečo, čo skoro nevidno? Dá. Veď to nevidno len skoro, čiže takmer trochu áno. Veziem sa vo vlaku len s pár ľuďmi. Revízor vyzerá ako úchylák. Videla som ho v odraze okna, cez ktoré pozerám. Ešteže je vonku tma. Všetko, čo sa deje vo vnútri, sa odráža v okne. Pozeral na mňa dlhým pohľadom. Pritom cvikal lístok tetke za mnou.

Tetka pred chvíľou telefonovala. Vravela niečo o tom, ako sa zlepšila v behu na vlak a po ceste ešte stihla kúpiť aj rožky. Aj chlieb. Aj stihla ten vlak. A teraz tu sedí a kuká na mňa v odraze skla. Každý tu každého sleduje.

Načo je v tomto vlaku revízor? Vo vlaku do neznáma? Dúfam, že túto cestu vydržím dlhšie ako on. Dalo by sa tomu aj pomôcť. Keď vlak zastaví, postavím sa pri dvere, on pôjde okolo a ja ho vysotím von. To je nápad! Ale, kde mám istotu, že pôjde práve vtedy okolo? Tak teda nie.

Predsa len si myslím, že nikto túto cestu nemyslí vážnejšie než ja a všetci vystúpia už po prvom roku cesty. Hm, tomu chalanovi dávam ešte menej. Nemá ani slúchadlá na ušiach, to určite nevydrží. Nemá čo počúvať, nemá čo čítať. Len sedí a čumí.

A to dievča o tri sedadlá za mnou, ale v pravom rade - tiež ju vidím v odraze. Okolo seba má rozložené papiere a knihy a usilovne sa nad nimi hrbí. Vzdychá. Sem tam zdvihne hlavu a pozrie pred seba. Prázdnym pohľadom. Opäť schúli ramená a pozerá do papierov. Tej dávam pol roka. Vyzerá, že ju to skôr ťahá do školy než na cestu do neznáma.

Tak títo štyria ľudia sú teraz mojimi spoločníkmi na najdlhšej ceste v mojom živote. Úchylák, teta s ašpiráciou na zápis do Guinessovej knihy rekordov , chalan bez niečoho, čo by stálo za zmienku a študentka.

A čo ja? Popri tom sledovaní neviditeľného mesiaca, hľadaní, kde sa asi na oblohe ten malý okrúhly žltý zmrd nachádza a kukaní po ľuďoch v okne, čítam.

Čítam poviedku. Žánrovo je veľmi divná. Je to totiž splatter punk. Subžáner hororu. Práve sa hrdina snaží rýchlo si napchať črevá do brucha, ktoré mu vyliezli pri potýčke s nepriateľom. Našťastie včas zistil, že tie črevá nepatria jemu, ale tomu nepriateľovi, už mŕtvemu. Hrdina teda víťazí. A nájde si aj lásku.

Vzťah vytvorený v hraničnej situácii nikdy nevydrží.

Neviem, prečo ma to v tejto súvislosti napadlo. Ale viem, že Nebezpečnú rýchlosť s Keanu Reevesom, som videla už nespočetne veľa krát.

 Blog
Komentuj
 fotka
mirkova  17. 3. 2010 21:41
milujem Nebezpečnú rýchlosť s Keanu Reevesom
 fotka
titusik  18. 3. 2010 20:37
páči sa mi to. Píš viac takýchto
 fotka
qirqi  17. 4. 2010 16:40
 fotka
adinqa  27. 7. 2010 12:33
Páčia sa mi príbehy, z ktorých cítiť skrytý zmysel
Napíš svoj komentár