Spomínam na každý jeden okamih a rozmýšľam. Stojí to za to?
Nemyslím. Ale myslím ja vôbec niekedy?

Dobrovoľne opúšťam... strácam časť života, hoci sa ešte nestala jeho súčasťou. Ešte nebola moja a už sa jej vzdávam.
A na čo vlastne bojovať, keď viem, že ju raz stratím?

Nikdy nebude moja. Nikdy nebude patriť do mojej budúcnosti. Mám teda túto časť zachovať v prítomnosti- pre svoju minulosť?
A koho dnes ešte zaujíma minulosť? Je zbytočná. Iba úsmevy na vyblednutých fotografiách. Prach.

Alebo mám bojovať iba pre pár spomienok, i keď neviem, aké vlastne budú?
Veľa ľudí mi povedalo: "Lepšie sú zlé spomienky ako žiadne."
To je pekné. Ale čo ak ťa zlá spomienka ovplyvní natoľko, že zabudneš na to, ako vytvárať tie šťastné?

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
mix  21. 2. 2012 22:36
Zvážil by som či sú takéto abstraktné osobné a nekonkrétne veci vhodné na blog. Lebo ak si chceš len uchovávať svoje myšlienky trápenia, mohla by si si to ukladať do osobného počítača. Ak ale chceš vyjadrenie tak existujú dve praktické odporúčania:

1. píš, ale daj nám, tvojim čitateľom nejaký kľúč, aby sme mohli rozlúštiť tvoje "insajdy".

2. píš na fórum, ak chceš (len) klásť otázky.
Napíš svoj komentár