Stretnutie pohľadov. Jemné nadvihnutie obočia nasledované priateľským úsmevom. Kývnutie hlavou. Nemé naznačenie slova ahoj. A tam to končí. Iba prejdú okolo seba, obaja idú vlastnou cestou. Na jednej strane nasleduje sklonenie hlavy a smutné povzdychnutie.
Keby ich človek videl, povedal by, že sú priatelia. Sú priatelia. Pre ňu sú však iba priatelia. Ako veľmi môže jedno slovo zmeniť význam vety? Ako veľmi dokáže srdce oťažieť pri vyslovení troch písmen? Ako veľmi smie jednoduchý dotyk pier, vydýchnutie prúdu vzduchu, ovplyvniť život?
Iba. Slovo odeté do pochmúrnej sivej farby naznačujúce nižšie postavenie. Si menej. Si to iba ty, si iba priateľ.
I-ba.
Ako sa zbaviť dvoch hlúpych slabík navyše?
V mysli si to prehráva stále dookola.
Stretnutie pohľadov. Jej oči kĺžu po jeho tvári, od hladkého čela, cez takmer dokonale symetrickú líniu nosa, až po pekne krojené pery.
Jemné nadvihnutie obočia. Je to znak pohŕdania, či záujmu?
Úsmev. Úprimný, zdvorilý, falošný, či zaľúbený? Jamky v lícach vytvárajúce ilúziu nevinnosti.
Kývnutie hlavou. Ľahostajné pohodenie pieskovými vlasmi, rázny pohyb brady smerom nahor.
Ahoj.
Známy neznámy. Odchádza ako cudzinec.
Vie? Tuší? Nevšíma? Nezaujíma?
Pohltia ju pochybnosti. Požierajú jej vnútro, trhajú city na kúsky, rozbíjajú krehkú škrupinku jej srdca.
Nadýchne sa.
V škrupine sa objavujú praskliny, šíria sa ako oheň. Prepletajú sa medzi sebou a vytvárajú zložité ornamenty, jazvy – dôkaz bolesti.
Každým krokom sa od neho vzďaľuje.
Puk! - srdce tlčie ďalej, no nechránené.
Vydýchne.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár