a hľadela priamo na mňa
anjel s čiernymi krídlami,
so spásou zamilovania
Sľúbila si mi večnosť,
darovala mi nežnosť
priletela ako zázrak,
chladný a desivý ani prízrak
Neraz šepla si mi:
"Neopustím ťa..."
Otvorila mi oči,
ukázala mi svet zatratenia
V smútku utešila ma,
v spomienkach rozplakala ma
Ako motýle spojené hrotami vlastných krídiel
lietali sme
Navždy spútaní,
nikdy viac osamotený
Ibaže márnosť nastala,
radosť tíško umierala
Anjelik môj opustil ma,
večnosti už niet
v očiach srší ti nenávisť,
čierne krídielka, poranené zanechal mi
Útržky víriacich myšlienok si zbieram
S jemnou aurou mučenia splývam
V poslednej slzi vrytej do dlane
započul som tvoje stonanie
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
strangelady
3. 10.októbra 2010 17:59
nádherné
Napíš svoj komentár