Cítim sa osamelá a stratená,
Ty asi nevieš čo to znamená...
Utrápená a životom sklamaná,
nečakane práve Tebou oklamaná!

Ukázal si mi to najhoršie peklo, no i krásny raj.
Povedané s trpkosťou, ale toto myslím naozaj.
Neraz si ma zaviedol pred raja bránu,
po tom všetkom som nečakala takú ranu.

Tá rana prišla ako jasný z neba blesk,
a po blesku nenasledoval žiadny lesk...
Máš to, čo si chcel,
namotávať si nemusel...

V ťažkých časoch si bol tá jediná radosť.
Áno, ja viem že si moja obrovská slabosť!
A ak si to celé len hral,
potom patríš na piedestál!

Za nič Ťa však neviním,
žiadnu chybu nevidím...
Dostatočne si si hádam poslúžil,
všetky moje prostriedky si využil...

Rozmýšľam či mám písať aj o peknom,
o období našom veľmi kvetnom.
Keď si stál vedľa mňa tesne,
A moje srdce nebilo vôbec presne.

Keď na pamiatku si mi niečo venoval,
a na zmrzlinu v zime si ma pozýval.
Zmenil si svoj charakter i vzhľad,
aj tak Ťa v dave rozoznám na pohľad...

Avšak si to, čo bohužiaľ nemôžem mať,
No si aj dôvod prečo sa mám smiať!
Ublížil si mi veľmi, nie málo,
Boh vie či to celé zato stálo!

Ja v duchu dúfam že áno...

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár