Som tak trochu... podráždená? Nie. Urazená? Nie. Dotknutá? Možno. Neviem, moje ja mi v tejto chvíli odpovedá zmätene ale viem, že moje ja nie je vo svojom živle. Cítim sa tak...
Viem, som hlučná, náladová, urážlivá, výbušná, niekedy to vo mne doslova vrie...no a čo, som sangvinik. Každý je nejaký, ja viem, že nie som dokonalá a vôbec, nikto nie je. Ani muži, ani ženy- to bolo na margo večnej debaty toho, či sú lepšie ženy alebo muži.
Mám však aj veľa dobrých vlastností. Viete ono je to tak, ľudia si na určité veci proste zvyknú. Empatia, ochota, stále porozumenie, alebo stála pozornosti pre určitú danú osobu...takú povesť som si vybudovala ja. A čo vy? Vy takí nie ste? Musíte, aspoň niektorí. Moja kamarátka si vybudovala povesť taxikárky, niektorí jej zavolajú vždy vtedy keď potrebujú niekam odviezť. Ale späť k vám. Nič? Tak potom gratulujem, ste stáli egoisti! Nie všetci ľudia vás možno zbožňujú, ale stavím sa, že vy sa máte ako páni! Idete si SVOJU CESTU a ste šťastní. Prečo sa starať o iných? Stačí rozmaznávať seba samého a bude to všetko v poriadku. Ja som za.
Práve rozmýšľam, či sa mám inšpirovať týmto typom ľudstva. Lebo moja povaha...tá dobrá stránka...zlá sa objavila iba vtedy, keď pohár pretiekol.... mi bola jednoducho povedané na nič. Pokiaľ som si hrala svoju sociálnu rolu tak dobre, ako som si ju napísala....vtedy to bolo fajn. Problém nastal až potom, čo som imaginárne vystrčila rožky a náhodou spravila prešľap. Nie veľký, ten som nikdy nestihla urobiť vždy bol nablízku niekto „láskavý“ a pekne ma znovu usmernil na tú „správnu cestu,“ aspoň pre neho. Pre mňa tá cesta nebola dobrá už veľmi dlho. A tak si žijem vo svojom malom duševnom väzení a chcem kričať. Strašne. Preto sa nečudujte, keď občas vydám čudný zvuk, ktorý je úplne odveci. Ja viem prečo.
Dnes som sa pokúsila znovu vykročiť z mojej „osudovej cestičky“ a nikto ma zatiaľ nezastavil. Vynadané som už dostala. Popravde, cítim sa ako najhorší človek na celom Slovensku, Európe, svete, vesmíre, intergalaktickom priestore a ako tak rozmýšľam, neviem tomu pocitu prísť na koreň. Ja neviem, kde sa vo mne zobral, nechápem, prečo by som mala byť za túto situáciu vinná ja. Vyprovokoval ju niekto iný. Upozorňovali ho. Veľakrát. Aj ja som mu vravela, nech už prestane. On nie a nie. Ignorovala som ho, robila si svoje veci a nepočúvala ho, nevenovala som mu pozornosť a on mi stále pílil uši tým istým, tak som to jednoducho nevydržala a jeho mužská pýcha to proste nezniesla. A TO JE NA MUŽOCH NAJHORŠIE!
Výsledok? Hádka. Dosť dobrá. Cítim sa na nič ale stále ma nikto pomyselne neťahá za rameno a neukazuje mi: „Aha, toto je Tvoja cesta....sem nepatríš....“ Možno zmením životný štýl, nie...to je kravina. Tak čo? Budem egoista? Nie...zvyšok starého JA mi to nedovolí. Mhm, tak čo...budem to jednoducho ja...a keď s tým niekto nebude spokojný...budem sa musieť s tým človekom rozlúčiť, lebo poznal niekoho, kým som nebola.
Nikdy si netvorte nejaký ideál, rolu, povahu, ktorý by mali všetci ľudia za vzor. Nemeňte svoje Ja. Nerobte to. Je ľahšie žiť odjakživa sám so sebou a ísť na trh so „svojím pravým ja“ hneď od začiatku, než sa tváriť na niečo resp. niekoho iného- lepšieho, dokonalejšieho jedinca. Potom sklamete nielen iných ale najmä samých seba. Na svoju rolu si zvyknete a možno si ju aj obľúbite ale niektorí ľudia z vás vyžmýkajú snahu, chuť, motiváciu, všetku chuť...byť lepším a vy si uvedomíte, že ste na dne a to ste chceli byť dobrý človek. Vždy vás tí zlí udupú, najlepšie na úplne dno.
Dobré dievčatá sa dostanú do neba, zlé všade. Budem sa podľa toho riadiť. Nie ku všetkým rovnakým dielom. K tým svojim budem taká, akou som sa utvorila, akou hlboko v mojom srdci túžim byť...a k iným, druhým iba toľko...ak som im nevyhovovala predtým... ešte nevideli horšiu kópiu.
Ale mala by som sa učiť. Ale to je v podstate jedno, pretože by som sa aj tak nesústredila nato, čo by som práve robila. Sústredila by som sa nato, čo práve robím... presnejšie čo som robila. A tak som si v podstate zachránila niekoľko minút času a navyše je mi lepšie. Preto som musela...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár