Rozprávalo sa v nej o strachu a o odvahe. Myslím, že nie som jediná, ktorá by chcela vlastniť najmä druhú z týchto vecí. No nanešťastie, ja som bola prvý prípad. Večne som sa bála, čo si o mne ľudia myslia. Vždy som si premyslela to, čo poviem až niekoho neurazím. Ak som niečo urážlivé povedala, muselo to byť myslené zo žartu a najmä muselo to byť povedané v spoločnosti, kde sa nachádzali ľudia mne veľmi blízky. Ale späť ku spomínanej vete.
Neviem, či ju odkopíroval z nejakého internetového portálu, nebodaj odpísal z nejakej knihy ale ak na tú myšlienku prišiel naozaj on, tak potom klobúk dolu.
Viete, nie je náročná na chápanie, práve naopak, je veľmi jednoduché jej porozumieť! A v tom je to čaro, my ľudia si nevšímame veľa vecí, poviete si, to je pre nás primitívne. Jednoducho to nepokladáme za dôležité, myslíme si, že každý vie o čo ide. Lenže, to je veľká lož. Hovorí sa tomu, čítanie medzi riadkami, ale my toto čítanie neovládame...
Poznáte to, viete niečo nevídané a nie ste dostatočne ocenený, cítite sa zle a hnevá vás to, prečo ostatní neocenia váš talent alebo námahu, ktorú ste vynaložili aby ste dosiahli to, po čom ste túžili. Tak prečo sa v dnešných dňoch nedoceňujú ľudské vlastnosti? Nemyslím tým len odvahu, ale čo tak ochota? Koľko poznáte ochotných ľudí? Priznám sa, ja veľmi málo, samozrejme česť výnimkám! Stretla som sa s tým, že niekedy boli viac ochotní ľudia, ktorých som ani nepoznala ako tí, ktorým som mnohokrát pomohla ja. Keď si to uvedomíte sa cítite strašne mizerne... Potom si pamätajte, že sa to volá využívanie a nie priateľstvo, čo vás a vašich „priateľov“ spája.
A tak raz môj milý kamarát prišiel z ničoho nič s touto vetou, alebo skôr myšlienkou:
„Vieš čo som zistil? Že nie je odvážny ten, čo sa nebojí, ale ten, čo sa bojí a postaví sa svojmu strachu...“
A tu sa naskytá druhá vec, nad ktorou by sa zišlo popremýšľať. Uvedomujeme si niekedy, že ľudia často prekonávajú samých seba? Uvedomujeme si, že možno prekonávajú svoj strach aj kvôli nám? Znovu, prichádza na scénu naša nevšímavosť a úplné ignorovanie obety druhých, obety konanej často pre nás...
Vďaka nemu, či skôr tej myšlienke som pochopila veľa. Ani ja som si neuvedomovala prekonávanie hraníc mojich blízkych, brala som... brala som to za samozrejmosť. Dnes si to uvedomujem a budem sa snažiť oceniť snahu ľudí, ktorí sa takmer každý deň za mňa obetujú a je jedno v akej veci.
Vrátila by som sa späť ku tej myšlienke, lebo ten chlapec možno vedel prečo mi ju poslal. Preto, aby som aj ja prekonala svoj strach. Strach z neho samého... Možno by ocenil moju odvahu prekonať vlastný strach... No dnes som na prekonávanie samej seba slabá. Nemám zbrane, silu, odvahu a nemám pre mňa to najdôležitejšie- istotu.
Asi poznáš pravdu a už asi vieš, že napriek mojej veľkej snahe, nemám odvahu niečo spraviť či skôr zmeniť, lebo môj strach bol silnejší než ja sama. Chcem sa ospravedlniť a odkázať, že ak máš odvahu aspoň Ty, prosím, pozbieraj ju a premeň ten zakliaty kruh okolo nás. Avšak ak nemáš záujem, prajem Ti to najlepšie v živote a nech sa Ti splní Tvoj sen, i keď je to ten najčudnejší sen na svete. Ale veď to je pre Teba typické. Ty si čudný celý.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár