Nechutí mi jesť ani piť, nevládzem už ani žiť! Verila som mu, no on ma zradil, dôveru, súcit, ľútosť to stratil. Ale, mám ho stále na mysli. A opantáva moje zmysli, chyby moje veľké a aj malé, nebudú sa opakovať neustále. Často odchádzal náhle, bez slova, Čakala som, no neprichádzala odozva. Skúšala som sa odpútať stále odznova... Nešlo to, bol moja učebná osnova. No, moja nádej odletela, zobral ju preč jesenný vietor. Rýchlo som Ti naletela, ponúkla všetok možný priestor. Vietor mi nádej rýchlo unáša, ako z cigarety popol alebo dym. A dúfam, že nové veci prináša, nové: Kedy...Kde...Ako...a s Kým! Budem nová osobnosť, jasne vidím budúcnosť! Som silne psychicky odolný jedinec, na kolená ma nedostane tento cudzinec!!! Blog 6 0 0 0 0 Komentuj