V mojom Ja počuť ten istý tón.
Tón strachu i šťastia zároveň,
Žeby som sa dostala na inú úroveň?
Vzostupy neustále pády striedajú,
Žiť si svoje šťastie s Tebou mi nedajú.
Jedným pohľadom ma dostaneš kde ma chceš,
Je dosť možné že tomto celom aj vieš...
Prekračuješ moju zónu intimity,
Strácam veľkú časť svojej imunity.
Padám do zatratenia v tvojej tesnej blízkosti,
Nemám silu ani chuť odvrátiť Tvoje schopnosti.
Hranice spoločnej komunikácie,
Stále viac a viac nenásilne porušujeme.
Pri našom rozhovore nepočuť ovácie,
Na otázku prečo odpovedia: potichu sledujeme!
Mrzí ma že nepoznáš tú slávnu tela reč,
Urobíš tie najhoršie chyby a potom odídeš preč.
Vraj obaja narušujeme intímne zóny spoločne,
Ja to viem, ale Tebe to vravím aj tak zbytočne
Keď ku mne prídeš, iba Ty rozhodneš alebo či buď.
Cítim krásne ľudské teplo a vidím len Tvoju hruď.
Si príliš blízko ku mne a držíš nad nami dáždnik,
Vo vetre počuť náš smiech, naše slová a tichý dáždik...
Najkrajšie dni môjho života máš Ty na svedomí,
A stále ešte neviem či si si toho vôbec vedomý.
Keď pozrieš sa mi do očí, vidím dušu Tvoju,
A keď sa pozrieš spätne, uvidíš aj Ty tú moju...
Len musíš trochu chcieť,
Na mňa nezanevrieť...
Blog
Komentuj
8 komentov k blogu
1
omeleta
26. 9.sept. 2010 16:08
váu fakt dobré !!!
Napíš svoj komentár