Prečo? Prečo je to tak, akoby som videla práve Teba? Každá tvár ktorú vidia moje oči mi pripomína Teba. Každý úsmev, ktorý vidím, ktorý mi niekto venuje si môj mozog automaticky zmení na ten Tvoj. Na ten úsmev, čo poznám naspamäť.
V každých očiach, v každom pohľade vidím Teba a Tvoje oči, len Tvoj pohľad, obraz ako sa na mňa pozeráš. Ten pohľad, čo mám zafixovaný v pamäti... Pohľad, ktorý často neznesiem a musím uhnúť, pretože si myslím, že ma máš prečítanú... a predsa s tým nič nerobíš.
Keď sedím v tichu, počúvam Tvoj hlas, ktorý mi uľahčí ťažké chvíle i keď nie si pri mne. Tvoj zastretý hlas a slová, ktoré mi často hovoríš. Vety, v ktorých mi niečo vyčítaš, v ktorých ma chváliš, v ktorých ma chceš rozosmiať...
A keď sa niekto smeje počujem Tvoj jedinečný smiech, Tvoj srdečný smiech, ktorý ma hladí pri srdci a dáva mi pocit neskonalého šťastia.
Keď som s Tebou lietam a zároveň sa dotýkam nohami zeme, moja tvár horí a moje ruky sú ako ľad, keď som s Tebou z inak rozhodného, nebojácneho dievčaťa sa stáva Tvoj zajatec, ktorý urobí všetko, čo Ti vidí na očiach, ktorý je roztržitý a nervózny.
A keď osamelá kráčam po ulici, spomínam na tie chvíle ako si si ma doberal kráčajúc vedľa mňa, ako si na mňa upieral svoj prenikavý pohľad a.... a ako mi bolo dobre...
V spoločnosti sa často spomína Tvoje meno, a keď ho započujem zbystrím pozornosť či sa hovorí o Tebe alebo o inom pre mňa nezaujímavom nositeľovi Tvojho zvláštneho mena.
Keď som prvý krát cítila Tvoje objatie bolo plaché, tak jemné, pripadala som si ako keby som sa ponorila do páperia a to druhé? To bolo istejšie, trvalo dlhšiu chvíľu. Počas neho som cítila bezpečie, ktoré mi myslím môžeš dať len Ty.
Keď si podávame ruky a popri tom si pozeráme do očí, akoby sme niečo neviditeľné spečatili, akoby sme o našej zmluve vedeli len Ty a ja.
Keď sme sa nedávno zhovárali o dni, kedy sme sa spoznali, čudovala som sa, že tento deň poznáš lepšie. Poznáme sa už zopár piatkov, vieme o sebe zlé i dobré ale stále Ťa nemám prečítaného. Nikdy nemôžem s úplnou istotou povedať, že viem čo si myslíš, lebo v Tebe sa človek tak ľahko nevyzná. V ten deň si sa stal pre mňa výnimočný a je zvláštne, že ani neviem čím, skrátka viem, že si bol, si a aj budeš výnimočným a zároveň nedosiahnuteľným ešte veľa dní...
Každý jeden deň ďakujem Bohu za Tvoju existenciu, pretože vždy keď Ťa zazriem čo i len na malú chvíľku môj deň je presvietený Tvojím úsmevom, očami, hlasom,...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár