Kde skryjú sa v zlých časoch.
V čase, keď s nevítaným hosťom,
Zmietajú sa v osudných hlasoch.
Som skalou so silou nezlomnou,
Kde skryjú sa pred strašnou tmou.
Kam môžu v okamihu prísť,
Nechať čiernotu z duše zísť.
Keď príde na nich zlá chvíľa,
Vedia, že ja ako tá dobrá víla,
Ukryjem ich a zachránim tak,
A nebude vyvíjaný veľký nátlak.
Už však nevládzem ukrývať tajomstvá,
Mnohých ľudí utajené, strašné posolstvá.
Snažila som sa do poslednej kvapky krvi,
Stále čakám kto príde a poďakuje mi prvý.
Pripadám si ako malé dieťa stojace v rade,
Čakajúce na odmenu, no nič nie je v súlade.
Dieťa naivné a detinské ako ja v deň dnešný,
Nedostanete odmenu a pocit na duši je strašný.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár