Spoznala som JU, Luciu. Mala 16 rokov... Bola krásna. Mala dlhé blond vlasy, modré oči. Bola milá, vtipná a plná života. Proste, dokonalá. Milovala som ju z celého srdca a aj ona mňa. Cítila som, že ma miluje.
Chodili sme von niekoľko krát do týždňa. Cestovala ku mne na dedinu, kde bývam na internáte. Ona bývala v Nitre. Bohužiaľ, ja som k nej cestovať nemohla, lebo internátny poriadok to nepovolí. Asi aj to spôsobilo náš rozchod...
Áno, bývala daleko. Ale to bol asi ten najmenší problém... Problém bol so mnou. So mnou, pretože som nikdy pred tým nemyslela, že budem mať babu. Bála som sa, čo na to povie okolie. Ved som na dedine, kde sa väččšina ľudí pozná. Nechcela som, aby sa niekto dozvedel, že som s ňou. Veľmi ju to ranilo. A ranilo to aj mňa. Doteraz sa pýtam, prečo som podľahla okoliu? Prečo ma zaujímalo to, čo si o mne myslia iný?
Bohužiaľ, asi preto, lebo som ju nikdy nemohla chytiť za ruku, a nemohla som s ňou prejsť v dedine tak, aby sa na nás nepozerali ľudia. A ani v škole som nechcela, aby na mňa ukazovali prstom, že chodím s babou.
Táto skúsenosť, a to že som ju stratila, mi dalo rozum. Nikdy v živote sa nebudem hanbiť, ak budem chodiť s babou. Ved nie to je hlavné, aké má pohlavie, ale to, akým je človekom...
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
sprejerka01
9. 2.febuára 2011 19:57
to je škoda takéhoto vzťahu (ach)
Napíš svoj komentár