Pozrite sa do zrkadla a s úsmevom na tvári.

,,Pozri sa doň!"
,,Nie!" povedala som.
,,Prečo?"
,,Ved sa na mňa pozri. Ja...nemôžem. " chcelo sa mi plakať.
,,Ale prečo?"
,,Lebo som škaredá. Tak načo sa mám pozerať?"
,,A to ti kto povedal?"
,,Všetci okolo mňa. "
,,A ty im veríš?"
,,A prečo by som nemala? "
,,A prečo by si mala? "
,,Neviem, ale asi to bude pravda. "
,,Nie je to pravda. Tak otvor oči a pozri sa. "
,,Neverím ti. Ty to tvrdíš len tak. "
,,Pozri sa, lebo ma už nikdy neuvidíš. "

A tak som sa pozrela. Otvorila som oči a pozrela na seba do zrkadla. A mal pravdu. Nebola som taká škaredá ako som si o sebe myslela. Mám pekné veľké oči. Hnedozelené vraj. Ale ja tam vidím len hnedú. A malý nos. A vraj pekný úsmev. A možno sa o pár rokov budem na fotkách viac usmievať, ked mi dajú dole rovnátka. A ešte nosím aj okuliare. Musím priznať, že bez nich vyzerám na fotke krajšia, ale nevadí. Radšej okuliare ako kontaktné šošovky.
Nie som síce najkrajšia, ale nie som ani škaredá. Dlho mi trvalo kým som to pochopila. Občas o sebe viem povedať, že som pekná. A už aj to je pokrok pre mňa samú.
Tým som chcela len povedať, že netreba dať na reči neznámych. Druhých ľudí, ktorý si myslia že oni sú najkrajší a my podľa nich nie, a tak sa nám budú smiať.

 Blog

9 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu