Do priepasti. Oklamana, zničená
Uverila som sama sebe. Uveril on.
Jemu tvrdím jedno, jej plačem do mobilu.
Tvárim sa ze som v pohode. Ze nič necítim. Ze je to OK. Ale pritom..
Cítim, že ideš preč. Ze sa odtahujes. Ze to zas skonci ako minule. Po pár mesiacoch.
A dobre vie, že pri nom mi je najlepšie. Ze zabudnem. Ze vypnem. Len ON, JA a TICHO.
TAK prečo ideš preč?
Už nemôžem ani počúvať našu hudbu, lebo ma chytá depka. Zas. A zas len sama v tom som.
Padam, padám do priepasti.
Moje myšlienky zas idú svojim smerom. Do tmy.
Cítim, že si sa zas odtiahol. A bude to horšie. Ale ty sa tváris, že nič. Nič sa nedeje. Chceš byť milý, ale klameš.
Som len jedna z mnohých. Z mnohých ďalších kamosiek. Nič neznamenám.
Už nie. Už som len ďalšia.
Moje myšlienky patria tebe. TERAZ. LEN DNES.
Chýbaš mi. Bol si moja opora. Moje vypnutie.
Úvaha
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár