v strede hustá pena,
povrch ako v safari,
to je moja hnedastá žena.
Potichu mi šepká do ucha,
a stúpa striebristá para,
zobrazuje tvary jej ducha,
klanica sa pohľadom na cára.
Očaruje ma, žasnem nad jej krásou,
zmetený v hlave plnú hlasov.
Sŕkam rýchlo a vznešeným pocitom,
nenechám nič zúrivým banditom,
exotickú príchuť si vychutnávam,
prekonáva ma sila cudzinky - odpadávam.
Pomaly sa snažím zničiť hnedú votrelkyňu,
nedarí sa, omámený pod vplyvom bioplynu,
tucet kvapiek v pohári zostáva,
aj ich čaká rýchla, do tela, doprava.
Keď pohár prázdnotou zazíva,
skončí sa pohľadu môjho kurzíva.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár