V zivote som si nemyslel ze tu nieco napisem..vlastne som sa sem registroval len kvoli jednej osobe aby som jej spravil radost alebo ja uz neviem co, som tu asi po 2 rokoch pomaly som si uz nepametal meno a o hesle ani nehovorim no potreboval som sem nieco pridat, predsa len ked je tazko treba si niekam vyliat srdce .

Asi po roku som sa vratil do toho mesta, do mesta kde som si vravel ze uz sa nevratim, do mesta ktore ma prinutilo otvorit oci a dospiet.Vjazd autom po lavej strane hypernova a uz sa to zacina odvratim zrak na druhu stranu, vlakova stanica..hm o nic lepsie, divne tlacenie na hrudi, zrychleny tep a strasne rychlo preskakujuce myslienky v mojej hlave ma prinutili sklonit hlavu radsej dole a sledovat cepele hokejok v aute, snazil som sa na to nemysliet no bolo neskoro, vsetko mi ta pripominalo, uz som odfukol prach zo starych spomienok a tie sa teraz rozbehali po mojej hlave a nemohol som ich zastavit, vsetko mi ta pripominalo,
Viem, mohol som dat vediet no nechcel som vidiet tvoju reakciu, bal som sa ze odmietnes a sam som nevedel ci by som to zvladol, myslel som si, ze to bude v pohode..pridem, zahram si hokej s dobrou partiou, zabavim sa, pojdem domov a bude zase vsetko ako som si na to pomaly zacinal zvykat i ked len velmi tazko, no uz aj po odchode celu cestu domov nie a nie prestat na teba mysliet a takisto na vsetky tie pre mna krasne chvile, ktore sme si vydobili po myslim na taky mlady vek celkom dlhej dobe. Bolo to asi najkrajsie obdobie mojho zivota no potom sa to zacalo nejako kazit, a ked som sa dozvedel ze tam opat niekoho mas uz som ani nemal naladu "nieco riesit".
Najhorsie na tom je to ze ma stale prenasleduju, teda tie spomienky a ja sa ich neviem zbavit a je mi z toho strasne, ked si predstavim ze tie chvile sa uz asi nevratia.
Najvacsi paradox je zase ten ze ten ktory sa snazil vzdy pomoct a byt oporou ked ti bolo blbo ked si mala problemy teraz sam potrebuje pomoct no ku komu sa ma obratit? Teraz ked citi ze sa mu kazdy, az na par ludi obracia chrbtom? Same falosne prehlasenia od tzv. kamaratov a opity chlapik v autobuse to klincuje.
Opat to asi zostane tak ze sa s tym budem musiet ja vyrovnat opat sa ukludnit a opat to bude v pseudo-pohode.
Myslim ze na prvy krat som sa rozpisal celkom dost hadam uz aj staci dodam len tolko ze ak to citas tak chcem aby si vedela ze som ta nikdy neprestal milovat, len ked si vravela sama ze "mame" usporiadane zivoty a ze sa to neoplati teraz menit, co znamena ze ti je dobre ako ti je, tak sa ti do tvojho zivota uz nechcem miesat, hadam to dokazem...a teraz pribehy vymyslene? alebo pribehy skutocne?

 Blog
Komentuj
 fotka
leiasolo  20. 8. 2010 11:51
Chýbajú mi tam dĺžne a mäkčene.
 fotka
blejdy222  20. 8. 2010 12:47
rano o siestej po takom dni asi tazko budem riesit dlzne a makcene
Napíš svoj komentár