Originálnosť alebo nerobiť si hlavu z ľudí

Celý svoj život sa snažím zapadnúť. Zapadnúť medzi ľudí. Nikdy som nikde nevynikla ani nič podobné. Necítila som sa byť jednoducho doležitá a už vobec nie niečím výnimočná. Moje sebavedomie bolo nízke, čo som si sposobovala sama. Ak niekto niečo povedal, hned som si to zobrala k srdcu. Nikdy ma ani len nenapadlo, že ľudia dokážu byť naozaj zlý. Snažila som sa byť férová voči ostatným a byť vždy s každým priateľka. Chcela som, aby si ľudia hovorili: Hej, celkom milá a priateľská. Mám ju rád/a.


Doma ma naučili, že ľuďom treba pomáhať, neklamať a už vobec im ubližovať. Ale otázkou ostáva, sú aj ostatní okolo féroví?


Na budúci týždeň mám 17. A doteraz zisťujem, že neviem nič. Neviem nič o ľuďoch, ba dokonca ani o sebe. Niekomu sa možno bude zdať tento blog ako nejaký deptačný alebo niečo podobné. Ale pre mňa je určitou pomockou, plotom o ktorý sa oprieť, keď sa potrebujem ako každý v živote zastaviť a spýtať sa : Idem vlastne správne?


A odpoveď ? Neviem. Neviem či idem správne, neviem, či sú moje každodenné rozhodnutia správne. Ale uvedomila som si jednu vec. Moja dobrá kamoška dnes napísala: Si taká... divná.
Chvíľu mi to bolo ľúto, že práve toto mi píše dobrá kamoška. Ale, prečo sa kvoli tomu trápiť? Prečo hľadať na sebe stále len chyby? Život mám len jeden a musím sa mať rada taká aká som. A ak som divná? V čom som divná? V tom, že nemám rada faloš? Že som radšej s každým kamoška ako nepriateľka? Že sa tak snažím, aby boli ostatní spokojní? Že nenosím obrovské výstrihy až po kolená, obtiahnuté sukničky a neožieram sa? A NECH!!! Práve to ma robí inou, nenahraditeľnou. Pre niekoho bude práve táto divnosť na mne to najkrajšie. A komu sa nepáči.... nech mi už aj tak v dosť ťažkom a tvrdom živote "nezavadzia".

 Blog

3 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu