Plač, slzy dojatia, radosti, hrdosti.... aj toto patrí k pocitom čerstvej mamičky. Viem to, pretože mi o tom častokrát rozprávala vlastná mama. Rozprávala mi dlhé príbehy o tom, aká som bola "šikovná" ešte v brušku. Popisovala mi chvíle, keď čakala v obrovských bolestiach na sále, kým prídem na svet. Vraj stále vyzváňal telefón. A kto iný by to mohol byť ako moj otec? Volal každých pár minút, aby zistil, či som už na svete.

Nebola som plánované dieťa, ale aj tak sa moja mama nerozhodla urobiť niečo, čo by mohlo všetko zmeniť. Niečo, vďaka čomu by som tu dnes nebola a nepísala tento blog. Neuprednostnila svoj život pred mojím, ale dokázala ich spojiť. Dokázala zo mňa urobiť sučasť jej života a ja som sa neprotivila urobiť ňu za doležitú časť svojho života. Čo by však bolo, ak by sa rozhodla inak?

Narážam tým na "budúce mamičky", ktoré si vyberú práve tú druhú možnosť - INTERUPCIU. Rozhodnú sa lahnúť si na posteľ, kde sa všetko zmení. Rozhodnú sa zabiť to živé, čo nosia pod srdcom. Nikdy som celkom úplne nepochopila, prečo. Nikdy som nezistila, kde berú tú "silu" a bezcitnosť. Uznávam ak lekár povie, že jednoducho sa to malé nenarodí zdravé a trpelo by. Toto dokážem pochopiť. Ale nezodpovednosť za svoje činy nie.

Nechcem týmto nikoho uraziť, chcem len, aby si určitý ľudia uvedomili, pred tým než sa rozhodnú, čo všetko svojim rozhodnutím možu stratiť, zničiť. Ak by sa tak, ako sa každý deň rozhodujú stovky žien, rozhodla aj moja mama, nebola by som tu a nechystala sa osláviť svoje 17 narodeniny. Nemala by som priateľov, rodinu, nepoznala by som, čo je to láska, vlastne by som nepoznala ani čo to ŽIVOT vlastne je. Preto prosím, ak chcete niečo také urobiť, poriadne to zvážte. Pretože práve to, čo sa vám teraz zdá ako trest a najhoršia časť života, sa može zmeniť na to najlepšie, čo ste v živote dosiahli. A nielen pre vás.

 Blog
Komentuj
 fotka
idiotproof  6. 6. 2011 22:11
nice.. dnes sa tu daco podobne uz riesilo.

ty si bola to stastne dieta, neplanovane ale chcene.

vezmi si, kolko zien nejde na interupciu len preto lebo rodina, spolocnost, atd. atd. narodi sa im dieta a v nich to matersky cit jednoducho neprebudi, nebude plac, ani slzy dojatia, radosti a hrdosti, bude len odpor a znechutenie.

a tak dieta zacne rast, nebude chapat preco je k nemu mama taka aka je ale nebude mu to vadit lebo nebude poznat lasku (zial) dieta vyrastie, pojde do skoly, tam uvidi ze ine matky svoje deti miluju (tak ako tvoja teba) pride puberta, hadaj co to s tym dietatom spravi?

drogy, samovrazda, alkoholizmus, len zopar z chutoviek ktore ho vysoko pravdepodobne cakaju.

to nie je cierny pohlad na svet, to je realny pohlad na svet.
 fotka
marttina  7. 6. 2011 00:17
neznasam tieto pateticke blogy plne presladenych sraciek a ód, zuby sa mi prave pokazili a silno lutujem, ze som to vobec citala.
 fotka
hopelight  7. 6. 2011 13:43
Ja som bola tiež neplánovaná,ale chcená. Aj keď to tak niekedy nevyzerá.. nepoznám veľmi tú rodičovskú lásku,ale to je možno mnou samou - nemám až tak rada dotyky,aj keď od mamy či sestry..jednoducho e-e.

Myslím si,že je to na zvážení danej ženy či to dieťa chce alebo nie. Ako písala @idiotproof . Si zober,že by žena nešla na potrat len kvôli názoru ako máš ty (ona by ho až tak nezdieľala) nemala by prácu,lebo by bola študentka na VŠ.. prerušila by štúdium a jej frajer by to zo začiatku znášal. Narodilo sa by sa bábo a zrazu sa všetko točí okolo neho..nemôžeš ani z bytu odísť vyvetrať sa BEZ neho. Mne osobne by preplo. Frajera by to zničilo a nechal by ju,lebo by sa len vkuse hádali o nedostatku financí,lebo to malé potrebuje x vecí. A vzťah by skončil bez toho,aby poriadne začal.

Je sebecké ísť na potrat áno,ale aby potom dieťa následne trpelo,že ho v podstate nechcú tak to nie.
 fotka
caramel  7. 6. 2011 20:00
Toto sa tu rieši stále, ale nikdy sa to nevyriešilo. A prečo? Lebo to riešenie nemá. Hlavný problém totiž nie je samotná interupcia, ale to, čo jej predchádza.

Keby ľudia neboli takí nezodpovední a aspoň sa poriadne chránili- keď už to dieťa nechcú- bolo by to v poriadku a interupcia by nebola potrebná.

Damn.
Napíš svoj komentár